ВІСНИК ЛЬВІВСЬКОГО УНІВЕРСИТЕТУ

INTENCIONÁLNA RÓMSKA LITERATÚRA NA SLOVENSKU — Bibiána HLEBOVÁ

Prešovská univerzita v Prešove,
pedagogická fakulta,
katedra komunikačnej a literárnej výchovy,
ul. 17. novembra 1, 08001 Prešov, Slovensko
tel. (0042 121) 747 05 31, e-mail: bhlebova@unipo.sk
Autorka príspevku vychádza z aktuálnej reflexie rómskej kultúry, umenia a literatúry na Slovensku. Oživované sociokultúrne tradície Rómov v slovesnom umení
ju inšpirovali k z mapovaniu žánrovej skladby rómskej literatúry v kontexte dejín slovenskej literatúry pre deti a mládež. Svoju pozornosť sústreďuje na intencionálnu
tvorbu od rómskych i nerómskych autorov, a to v rámci pôvodnej i prekladovej
rómskej literatúry.
Kľúčové slová: rómska literatúra pre deti, rómski a nerómski autori, intencionálna
tvorba, pôvodná a prekladová literatúra, literárne žánre.
Авторка статті бере за основу актуальні вияви ромської культури, мистецтва
і літератури у Словаччині. Відродження соціокультурної традиції ромів у сло-
весному мистецтві надихнули її до класифікації жанрової різноманітності ром-
ської літератури в контексті історії словацької літератури для дітей і молоді.
Увага авторки зосереджена на інтенціональній творчості ромських і неромських
авторів в межах оригінальної та перекладної ромської літератури.
Ключові слова: ромська література для дітей, ромські і неромські автори,
інтенціональна творчість, оригінальна і перекладна література, літературні жанри.
V kontexte súčasnej slovenskej literatúry pre deti a mládež sa do popredia dostáva aj
literárna tvorba (nielen) rómskych autorov, ktorí sa v nej usilujú o presadzovanie rómskej
identity (rómstvo – romipen)
1
. Oživované sociokultúrne tradície Rómov v slovesnom umení
nás inšpirovali k ich objavovaniu, ale aj axiologickému hodnoteniu. V štúdii sme sa sústredili
na zmapovanie stavu intencionálnej rómskej detskej literatúry na Slovensku. Pojem intencionálna rómska literatúra označuje pôvodnú i prekladovú slovesnú tvorbu pre deti s rómskou
tematikou od rómskych i nerómskych autorov. V tejto súvislosti nás zaujímalo, aké miesto má
rómska literatúra v dejinách slovenskej literatúry pre deti a mládež na Slovensku, a to v rámci
vymedzených historických medzníkov vývinu detskej literatúry od 30. rokov 20. storočia po
súčasnosť [19, 26].
_______________________
1
Romipen – pojem má mnoho významov, rómstvo nepredstavuje len rómsku kultúru, tradíciu, mentalitu, ale i
dodržiavanie určitých nepísaných zákonov ako je pohostinstvo, pomoc, súdržnosť medzi Rómami a pod. [6].
© Bibiána Hlebová, 2009Intencionálna rómska literatúra na Slovensku 137
Rómska literatúra od 30. rokov do konca 50. rokov 20. storočia
V prvom historickom období od 30. do konca 50. rokov 20. storočia
2
sme v rámci literárnohistorického výskumu rómskej literatúry na Slovensku zistili, že je málo autorov pre deti, ktorí sa
vo svojej literárnej tvorbe inšpirovali rómskou tematikou. Ide predovšetkým o nerómskych slovenských autorov a ich pôvodnú prozaickú intencionálnu tvorbu, ku ktorým patria: Ľudo Ondrejov a jeho poviedka Medveď spod Pavelcova (z knihy Rozprávky z hôr, 1932) s postavou Cigánky, ktorá využíva medveďa na získanie majetku; Jozef František Kunik v románe Šukar Čajori
(1945) opisuje tajomné až fantastické historky malého dievčaťa, ktoré unesú Rómovia, a na pozadí osudov hrdinky rozvíja zaujímavý obraz rómskeho života; Hana Zelinová v baladickom prí-
behu Jakubko (1959) približuje hrdinský príbeh opusteného rómskeho chlapca, ktorého vychovávala babenka-hrbenka.
Rómska literatúra od 60. rokov 20. storočia do roku 1989
V druhom historickom období od 60. rokov 20. storočia do roku 1989
3
sme zaznamenali
nárast básnickej, prozaickej i dramatickej tvorby pre deti s rómskou tematikou od slovenských
a svetových rómskych i nerómskych autorov.
Pôvodná intencionálna rómska literatúra
V rámci básnickej intencionálnej tvorby nachádzame dve nové mená – ide o rómsku
poetku a romologičku Bohuslavu Vargovú-Hábovčíkovú, ktorá vydala v slovenskej i českej
mutácii leporelá pre deti Je to tak, a či tak? (Je to tak anebo tak? – 1978, 1978, 1980) a
_______________________
2
V rámci prvého historického medzníka vo vývine slovenskej umeleckej detskej literatúry sa už v polovici 30.
rokov 20. storočia stala literatúra pre deti a mládež závažným literárno-spoločenským javom. Zásluhou umeleckých
činov uznávaných dvojdomých autorov medzivojnového obdobia, ku ktorým patrili J. C. Hronský, Ľ. Ondrejov,
M. Rázus, Ľ. Podjavorinská, M. Rázusová-Martáková, F. Kráľ, J. Bodenek, J. Horák a iní, ako aj aktívnou vydavateľskou činnosťou Matice slovenskej sa stala detská literatúra predmetom rokovania Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach v roku 1936, “čo zanechalo vo vývin slovenske literatúry pre deti a mládež
zreteľnejši stopu” [18: 103]. Práve zaradením referátu H. Gregorovej o literatúre pre deti a mládež a diskusiou o ňom
kongres vlastne “prvý raz oficiálne uznal literatúru pre deti a mládež ako plnohodnotnú, organickú súčasť národnej
literatúry” [9: 45].
Práve 30. roky 20. storočia boli v dejinách detskej literatúry na Slovensku podľa O. Sliackeho obdobím,
v ktorom sa zavŕšila jej didakticko-moralizátorská etapa vývinu a súčasne sa začala jej druhá etapa, etapa umeleckého konštituovania, ku ktorej prispeli predovšetkým už spomínaní medzivojnoví autori, každý “vlastným tvorivým spôsobom”, v pestrých žánrovo-druhových variáciách, čo prispelo “k povýšeniu dovtedy periférnej literárnej
činnosti na tvorbu umeleckých hodnôt” [18: 115]. V literatúre pre deti a mládež sa začali utvárať predpoklady pre
“postupné začleňovanie sa do modernej slovenskej “literárnosti”” [23: 459]. Vývinovú podobu a estetickú hodnotu literatúry pre deti a mládež na Slovensku v medzivojnovom období, ktoré sa vyznačovalo heterogénnosťou
a pluralitou literárno-umeleckých smerov, prúdov a škôl, ovplyvňovali výrazné osobnosti nielen svetovej, ale aj
domácej literatúry.
3
Vo vývine umeleckej detskej literatúry sa stali 60. roky 20. storočia zakladateľskými rokmi konštituovania modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež, čiže jej druhým historickým medzníkom. Iniciátormi pohybu vpred boli
opäť autori z literatúry pre dospelých, tzv. trnavská skupina (Ľ. Feldek, J. Ondruš, J. Stacho, J. Šimonovič,
V. Turčány, M. Válek), ktorí vystúpili s myšlienkou novej poetiky v národnej literatúre, čo sa odrazilo i v literatúre pre
deti a mládež. Odvážnou obraznosťou v umeleckej tvorbe pre deti, uplatňovaním moderných výrazových prostriedkov
i rešpektovaním detstva v modernej dobe kvalitatívne i kvantitatívne ovplyvnili pohyb detskej literatúry, prebiehajúci
do dnešných dní. Z. Stanislavová opodstatnene označuje 60. roky 20. storočia v jej dejinách ako “zlatý vek detskej
literatúry na Slovensku” či zakladateľské roky “modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež … s prejavmi
postmoderny” [21: 9, 12]. Významnou osobnosťou modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež sa stal Ľ. Feldek,
ktorý prišiel s novým estetickým programom detskej literatúry, opierajúcim sa nielen o právo dieťaťa na smiech, ale aj
o právo na hru, zábavu a neobmedzenú fantáziu dieťaťa, pričom smeroval k nevyhnutnej požiadavke “zrušiť rozdiel
medzi detskou a dospelou literatúrou” [14: 49]. Domnievame sa, že pri zohľadňovaní detského aspektu v modernej
detskej literatúre nejde len o aspekt dieťaťa, ale o prelínanie aspektu dieťaťa a aspektu dospelého. V tejto súvislosti
napr. Z. Stanislavová konštatuje, že “aspekt dieťaťa… sa stal vskutku “generálnym sujetom” literatúry pre deti a
mládež ako celku” [21: 9]. V tomto zmysle aj my chápeme pojem detský aspekt, ktorý zaviedol F. Miko [12: 230] a
považujeme ho za východisko pri interpretácii a poznávaní tvorby celej generácie autorov, zohľadňujúcich detský
aspekt, príznačne pomenovanej ako generácia detského aspektu [19: 1–7].138 Bibiána HLEBOVÁ
Žartovanky (Žertovánky – 1983, 1983) a jej talentovanú dcéru Katarínu Patočkovú-Mrázovú,
ktorá v sledovanom období uverejňovala svoje krátke básne v časopisoch ako Katka Vargová:
Psisko, psíča, pes (1980); Ako mal dáždik malý chvost (1981); Diktát, Modrovták, Vlak do
Trnavy, Ranný bozk (1982); Mama (1983); Chcem počuť… (1984); Hladné oči, Ten, kto
píše…, Hra na rýmy, Z nemocnice, Modrovták, Keby som mohla… (1986), neskôr ich publikovala v knihe Ahoj, svet! (1986).
Prozaickú intencionálnu tvorbu obohatil významný rómsky autor Dezider Banga knihou
rómskych rozprávok (paramisa) Čierny vlas. Cigánske rozprávky (1969), ktoré zozbieral a literárne spracoval, čím významne prispel k zviditeľneniu špecifického rómskeho folklóru. Z typologického hľadiska patria jeho epické príbehy k čarodejným rozprávkam, kde dobro reprezentované
Cigánmi víťazí za pomoci nadprirodzených predmetov, bytostí a hovoriacich zvierat nad rozlič-
nými podobami zla.
Do prozaickej intencionálnej tvorby nerómskych autorov v danom období pribudli viacerí
slovenskí spisovatelia so svojou pestrou žánrovou tvorbou pre deti. Sú to nasledujúci autori a
diela: Rudo Moric a jeho prozaická kniha zo života detí Trikrát som ušiel (1961) o ľuďoch a
deťoch z rómskej kolónie na periférii mesta pri Váhu. Autor výstižne zachytil, cez aké citové
pomery prechádza rómsky chlapec Citro a dievča Jolanka, kým sa začlenia medzi “biele” deti
v škole a v detskom domove; Daniela Hivešová-Šilanová a jej kniha rozprávok Vtáčatko Koráločka. Čirikloro Mirikloro (1966) s podtitulom Autorské rozprávky na motívy rómskych
piesní. Autorka sa inšpirovala textami rómskych piesní a na tomto podklade vytvorila autentické autorské rozprávanie o pôvode Rómov, ich sociálnom postavení, spôsobe života a osobitostiach ich hodnotovej hierarchie; Miloš Krno s prozaickou knihou Hra so smrťou (1971),
v ktorej dokumentárne podložený príbeh spracoval ako dobrodružné rozprávanie rómskeho
chlapca Tóna Máča z obdobia 2. svetovej vojny; Andrej Chudoba vydal knihu Sedemdesiatsedem povestí spod Slovenskej brány (1974), v ktorej sú dve povesti s cigánskou tematikou:
Ohnivý kút. Ako Cigánky bosorovali; Jozef František Kunik napísal knihu Vrchári – beťári
(1974), v ktorej je poviedka o krásnej Cigánke pod názvom Kocúr na slanine; Peter Kováčik s
prozaickou prvotinou Jablká nášho detstva (1977), v ktorej zobrazil osud Cigánov z okolia
Čierneho Balogu v období SNP z pohľadu detského hrdinu; Ján Štiavnický v knihe Cena priateľstva (1977) vyrozprával príbeh o chlapcoch v pionierskom tábore a ich priateľstve s primitívnym osirelým rómskym chlapcom Dežim, ktorého odvedú do mesta, kde žije tajne v pivnici
činžiaka; Milan Húževka literárne spracoval rómske rozprávkové námety z rozličných regió-
nov Slovenska v zbierke Čarokrásna Ruca. Cigánske rozprávky (1979); Konštantín Palkovič
vydal knihu najkrajších rozprávok zo Spiša Nešťastné peniaze. Spišské rozprávky (1988), v
ktorej sú aj rozprávky s rómskymi postavami: Lacik a kráľ Obervus. Cigán veštec. Cigán biskupom. Hruda zlata. Tri poháriky pálenky. Ako uhliar kúpil svojho vlastného koňa; galériu
spisovateľov s rómskou tematikou z uvedeného obdobia uzatvára Dušan Kraus s prozaickou
knihou pre deti Petrov mlyn (1988).
Dramatickú intencionálnu tvorbu v tomto vývinovom období predstavujú: rómsky autor
Dezider Banga – jeho rozprávky boli spracované ako televízne vysielanie pre deti: Buroviarko
(1971), Barborkin pavúk (1972), Čierny vlas (1972), Rozprávky z dlane (1972), Tehliar
a kráľ (1972), Slimáčik Bubienok (1977), Rozprávky z lúky (1979); nerómska autorka Daniela
Hivešová-Šilanová a jej rozhlasové hry pre deti Olinkine rozprávky (1986), ktoré spracovala
podľa vybraných rozprávok z knihy Vtáčatko Koráločka. Čirikloro Mirikloro.
Prekladová intencionálna rómska literatúra:
V období od 60. rokov 20. storočia do roku 1989 sme zaznamenali jednu prekladovú literatúru s rómskou tematikou. Ide o prozaickú intencionálnu tvorbu maďarskej spisovateľky
Márie Halasi, ktorej román Katka z poslednej lavice o rómskych dievčatách vyšiel v roku
1979 v slovenskom preklade Nory Jedličkovej.Intencionálna rómska literatúra na Slovensku 139
Rómska literatúra po roku 1989
V treťom historickom vývinovom období rómskej literatúry pre deti po roku 1989
4
sme v
slovenskej literatúre pozorovali rozvoj básnickej, prozaickej i dramatickej tvorby s rómskou
tematikou od rómskych i nerómskych autorov, ako aj preklady kníh zo svetovej literatúry.
Pôvodná intencionálna rómska literatúra
V básnickej intencionálnej tvorbe sme zaznamenali, že rómski autori z predchádzajúceho
vývinového obdobia pokračujú v tvorbe pre deti aj po roku 1989. Patria k nim: Bohuslava
Vargová-Hábovčíková – v básnickej knihe Rómčatá a Rómčence (1992) podnecuje predov-
šetkým tvorivosť a fantáziu detí, lebo do svojich veršov o prírode a zvieratkách vsúva rozličné
kreslené a grafické rébusy, prostredníctvom ktorých sa malý čitateľ bezprostredne zúčastňuje
na ich dotváraní a aktívnej recepcii; autorka publikovala aj súbor básní pre deti pod názvom
Keď na veži sneží… (1993) a cyklus básní Veselá slovenčina (1993), ktoré zamerala na vý-
chovu a vzdelávanie rómskych bilingválnych detí od 5 – 9 rokov s akcentom na učivo 1. a 2.
ročníka ZŠ (umeleckú tvorbu pre deti vhodne dopĺňajú osviežujúce a aktivizujúce kresbičky
Kataríny Patočkovej); Dezider Banga – svoje básne pre deti (Oči detí, Rómsky básnik, Tuláci,
Cesta do maše, Lúčenie s oh\ňom, Tulák) publikoval v učebnici so slovensko-rómskou jazykovou mutáciou pod názvom Geni Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993); pre žiakov
pripravil aj Rómsky šlabikár. Romano hangoro (1993), kde uverejnil aj vlastné básne pre deti:
Paparuga (Motýľ), Maľari (Pastierik).
K novým rómskych predstaviteľom patria: Zdena Vicianová je autorkou básní Deti vetra;
Starý Róm; Cigánsky sen; Spomienka na Júliu; Zaľúbeným; Cigánsky plač; Malý huslista,
ktoré vyšli v antológii Verše z vrbiny (1992), zberateľkou rómskych ľudových piesní So žia-
ľom sa slnko dolu nahýna Zažni mi ohníček dievčatko cigánske a rómskych hádaniek Čo je
to? ktoré vyšli v učebnici Geni Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993); Jozef Breza –
svoju báseň O čom sa kapry rozprávali (So o mačhe vakernahi) uverejnil v učebnici Geni
Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993); a báseň Kas hi buter kereki (Čo má viac kolies) v Rómskom šlabikári. Romano hangoro (1993); Ján Berky-Ľuborecký – adresoval deťom
svoju dvojjazyčnú básnickú zbierku Predstavujú sa zvieratká (1997).
V prozaickej intencionálnej tvorbe od rómskych autorov sme sa stretli s ďalšími rómskymi
predstaviteľmi strednej i mladej autorskej generácie: Ján Berky-Ľuborecký – v prozaickom
leporele Tri ohnivé kone (1990) v spoluautorstve s Ondrejom Sliackym podľa cigánskej ľudovej rozprávky sugestívne spracovali motív lásky syna k otcovi v expresívnom rozprávkovobaladickom príbehu; pre školskú mládež zostavil antológiu Rómska mať (1989) a zbierku
básní a rozprávok Básne a rozprávky (1991), ktorá vyšla v antológii Rómska matka (1991,
na jej vzniku spolupracoval s K. Semanom, B. Vargovou a K. Patočkovou); je tiež autorom
_______________________
4
Súčasný model slovenskej literatúry pre deti a mládež podľa P. Zajaca [26: 72] vychádza z troch axióm:
1. Estetická funkcia je aj v detskej literatúre – jej autori S. Šmatlák [22], Z. Klátik [7] ju považujú za zakladajúcu, podobne ako vo všeobecnom systéme umeleckej literatúry, a ostatné funkcie (didaktická, zábavná, popularizujúca) plnia v umeleckej detskej literatúre sprievodnú funkciu, ktorá sa stáva principiálnym diferenciačným kritériom
detskej literatúry.
2. Detská umelecká literatúra je integrálnou súčasťou národnej umeleckej literatúry – jej autorom je
S. Šmatlák [22: 9], ktorý konštatoval, že generácia detského aspektu “dvojjedinosťou” tvorby pre deti i dospelých
prispela k vnímaniu detskej literatúry ako “síce špecifickej, no ideovoesteticky naskrze rovnocennej, legitímnej súčasti
celonárodnej literatúry.” Stúpencami tejto axiómy boli aj J. Poliak [15], O. Sliacky [17] a J. Noge [14] svojím
konštatovaním “literatúry v literatúre”.
3. Literatúru pre deti a mládež charakterizuje dvojjedinosť komunikačného vzťahu dospelého a dieťaťa, zhrnutá pod pojem detského (vekového) aspektu, jej priekopníkmi sú literárni vedci “nitrianskej školy”, predovšetkým
F. Miko [13: 12], podľa ktorého “generálnym sujetom detskej literatúry je detský aspekt” a J. Kopál [10: 21], ktorý
podstatu detského aspektu chápe ako dvojjedinosť pohľadu detského a dospelého a je zakladateľom koncepcie o vekovom aspekte.140 Bibiána HLEBOVÁ
rómskych rozprávok Čary a láska, Rašani, Punči a Samko, ktoré vyšli v knihe Paramisa. Antológia rómskej rozprávky (1992) a zbierok rómskych rozprávok Remešina vernosť (1998) a
Sny o šťastí (1994), ktoré sú dokladom jedinečnej rómskej identity; autor tiež preložil do róm-
činy knihu Moja prvá Biblia v obrázkoch (Mri elšebni biblija andre kípora, 1999) a rozprávky
Eleny Lackovej Husle s tromi srdciami (Lavuta trén jílenca, 2003); Dezider Banga zostavil
a vydal antológiu rómskych rozprávok Paramisa. Antológia rómskej rozprávky (1992, výber
rozprávok z tvorby rómskych rozprávkarov: D. Banga, J. Berky, H. Demeterová, M. Hübschmanová, E. Lacková, J. Ravasz, R. F. Győrgy, A. Rusenko, Z. Vicianová), ale aj učebnice pre
deti v slovensko-rómskej jazykovej mutácii Maľovaná rómčina. Farbindi romani čhib (1997)
a Geni Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993), v ktorej publikoval svoju rozprávku
(Krajina piatich potokov); Elena Lacková je autorkou knihy Rómske rozprávky – Romane paramisa (1992), vydanej v rómsko-slovenskej jazykovej mutácii, v ktorej zachováva archetypálne znaky rómskej ústnej slovesnosti a jej typické motívy: údel spoločenských páriov, túžbu
po šťastí, lásku k hudbe, spevu a tancu, k deťom a voľnosti; niektoré z nich boli publikované
v knihe Paramisa. Antológia rómskej rozprávky (1992) a v učebnici Geni Barica. Doplnkové
čítanie pre žiakov ZŠ (1993); napísala aj rozprávku Husle s tromi srdciami (Lavuta trén jílenca), do rómčiny ju preložil Ján Berky-Ľuborecký; BohuslavaVargová-Hábovčíková je autorkou poviedok pre rómske dievčatá: Ako sa stať dievčaťom (1992) a Ako sa stať ženou (1993);
Katarína Patočková-Mrázová napísala pre deti minirozprávky Pre vás, deti (1993, Strapačka,
Muchotrávka, Prečo nemá had nohy?), knižky rozprávok pre deti i dospelých Dedko Krkoška
a kocúr Cézar (1993); József Ravasz autor trojjazyčnej (slovenčina, rómčina, maďarčina) rozprávkovej knižky Domček v srdci (1992); ďalšie svoje rozprávky autor uverejnil v učebnici
Geni Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993) a v knihe Paramisa. Antológia rómskej
rozprávky (1992); Zdena Vicianová je tiež autorkou rómskych rozprávok, ktoré vyšli v knihe
Paramisa. Antológia rómskej rozprávky (1992) a v Rómskom šlabikári. Romano hangoro
(1993); Arne B. Mann napísal reportáž o rómskom holokauste Rómske Vianoce roku 1944,
vyšla v učebnici Geni Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993), a učebnicu Rómsky
dejepis, učebné texty pre druhý stupeň základných škôl (1995); Helena Demeterová a Arnošt
Rusenko sú autormi rómskych rozprávok, ktoré boli publikované v knihe Paramisa. Antológia
rómskej rozprávky (1992).
Do generácie súčasných mladých a začínajúcich rómskych prozaikov patrí: Edita Rihariová – autorka a ilustrátorka rozprávkovej knižky O Ježiškovi a jeho priateľoch (2003), v ktorej
výnimočným spôsobom zobrazila narodenie i záchranu Krista; Michal Pitko – autor súboru 12
rómskych rozprávok (2004), ale aj členovia klubu mladých rómskych autorov: Adéla Čurejová
(Neláskavá mama Lama/Najileskri daj Lama; Ako Rada pre svoju pýchu ostala sama/Sar e
Rada vaščal peskro baripen ačľa korkori), Lucia Čurejová (Muršoro a kráľ/O Muršoro he
o kralis; Boh na nás zabudol/O Del pre amende bisterdža), Naďa Husárová (Agnesa a Šukar/E Agnesa he e Šukar), Gabriela Patkáňová (Bachtaľi a jej poslanie/E Bachtaľi he lakro
poslanie; Džavo a jeho príbeh lásky/O Džavo he pal leskro kamiben), Pavol Koky (Ako Bango
našiel svoje šťastie/Sar o Bango rakhľa peskri bach), ktorých rozprávky vyšli v knihe “Paramisi” AMARO JILO. Rómske rozprávky (2003).
Prozaickú intencionálnu tvorbu nerómskych autorov predstavujú nasledujúci slovenskí
spisovatelia: Vladimír Ferko v knihe povestí Tisícnásobný dukát (1989) zobrazil príbeh o slávnej Rómke menom Cinka Panna v povesti Cinka Panna; Milan Ferko napísal knihu Staré povesti slovenské (1990, 1993) a Nové povesti slovenské (1994) zo života rómskych i nerómskych protagonistov; Dušan Tropp je autorom reportáže Zabudnuté deti Indie (1993), ktorá
vyšla v učebnici Geni Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993); Kristína Royová je
autorkou kníh s biblickou tematikou Bez Boha na svete. Bi o Dél po világo (1997) a Ako Intencionálna rómska literatúra na Slovensku 141
kvapôčka putovala. Sar e kvapkica phirelas lumaha (2001), obidve vyšli v slovenskorómskej jazykovej mutácii; Hana Košková – v knihe Mara Medvedia. Povesti a legendy z Novohradu (2007) sú aj povesti Legenda o pravnučke Cinka-Panny, Zbojník Lúčka
a divá Jolana, Buno a Andro, v ktorých vystupujú rómske postavy; Zuzana Kuglerová –
kniha Kliatba kožušníkovej vdovy. Staré povesti zo Žiliny a okolia (2007) tiež obsahuje povesti s rómskymi postavami: Zbojník Lomihrach a Cigán Jožko, Potrestaný pokladník, Za-
čarovaný kováč.
Dramatickú intencionálnu tvorbu obohatili dvaja rómski autori: Bohuslava Vargová-Há-
bovčíková – autorkin cyklus básní Veselá slovenčina bol pripravený pre rozhlasové vysielanie
pre žiakov 2. ročníka ZŠ v Nitre v roku 1993; Ján Šándor – autorova rozprávka Statočný
Dežko (2005) bola uvedená pre deti v divadle Romathan v Košiciach pod názvom Princezná
Jolanka a smelý Dežko (E krajaskiňa Jolanka the tromado Dežko).
Prekladová intencionálna rómska literatúra
V prekladovej básnickej intencionálnej tvorbe sme zaznamenali dvoch českých rómskych
predstaviteľov: Jána Horvátha – jeho rómske básne pre deti vyšli v rómčine a slovenčine
(Soske?; Kali ruža; Čierna ruža; Romipen; Rómovia, 1992) a Margitu Reiznerovú – jej báseň
v rómčine a slovenčine Troje dvier (Trin Udara), vyšla aj v učebnici Geni Barica. Doplnkové
čítanie pre žiakov ZŠ (1993); a jednu poľskú rómsku poetku Bronislavu Weisovú (Papusza),
ktorá prvú zo svojich básní Cigánska pieseň stvorená v Papuszinej hlave venovala slávnemu
poľskému básnikovi Julianovi Tuwinovi; jej rómske básne Pesnička; Lesná pieseň; Vešeskri
gili; Gili romani Papušakre šerestir uthodi; Pieseň rómska v Papušinej hlave stvorená; Giroli
preložené do slovenčiny vyšli v antológii Verše z vrbiny (1992) a v učebnici Geni Barica.
Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993).
Do prekladovej prozaickej intencionálnej tvorby sme zaradili dvoch českých autorov:
Margitu Reiznerovú – rómsku autorku rozprávok v rómčine, ktoré vyšli v knihe Paramisa.
Antológia rómskej rozprávky (1992); do slovenčiny boli preložené niektoré z nich, napr.
Rozprávka Kaľi, ktorú autorka venovala patrónke Rómov – svätej Kaľi; a Milenu Hűbschmannovú – autorku rómskej rozprávky v slovensko-rómskej mutácii Ako Rómovia prišli
o svoje Zlaté listiny (Sar o Roma našade Somnakune ľila), ktorá vyšla v knihe Paramisa.
Antológia rómskej rozprávky (1992) i v učebnici Geni Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993); autorka zozbierala aj rómsku ľudovú múdrosť v rómsko-slovenskej mutácii:
Múdre slová starých Rómov (Goďarev lava phure Romendar), ktorá vyšli v učebnici Geni
Barica. Doplnkové čítanie pre žiakov ZŠ (1993); v Bratislave vyšla kniha pre deti Amari
abeceda. Naša abeceda (1995).
K ďalším svetovým autorom prozaickej intencionálnej tvorby, ktorá vyšla v slovenskom
preklade, patria: Kenneth N. Taylor – americký spisovateľ a autor knihy s biblickou tematikou
Miri jekhto Biblija andro obrazki. Moja prvá Biblia v obrázkoch vo východoslovenskej róm-
čine, titul vyšiel v slovensko-rómskej jazykovej mutácii v roku 1998 s ilustráciami Richarda
a Frances Hookovcov; do slovenčiny knihu preložila Ruth Erdélyiová a do rómčiny František
Godla; Regina Schindlerová – nemecká prozaička a autorka knihy s biblickou tematikou
S Bohom na ceste. Le Devleha po drom s podtitulom Biblia pre deti a dospelých vyrozprávaná
po novom. Bibia vašo chavóre te vašo báre manuša avri vakerdži palo névo, ktorá vyšla
v slovensko-rómskej jazykovej mutácii s ilustráciami Štěpána Zavřela v roku 2001, do
slovenčiny ju preložil Tomáš Gáll, do rómčiny Jana Lalíková-Boldyová; Katarína Taikonová –
švédska rómska prozaička, najväčší úspech dosiahla 13-dielnou autobiografickou sériou Katici
(2001; zo švédskeho originálu Katitzi, 1977, preložila Margaréta Karlssonová), v ktorej sleduje vývoj dievčatka Katici po mladú ženu na pozadí života v cigánskom tábore a konfliktov
s majoritnou švédskou spoločnosťou.142 Bibiána HLEBOVÁ
Na základe prezentovaného prehľadu rómskej literatúry pre deti na Slovensku môžeme
konštatovať nielen jej stúpajúcu tendenciu z hľadiska kvantity, ale aj žánrovú pestrosť pri
zachycovaní špecifického naturelu rómskeho etnika. Domnievame sa, že z uvedeného dôvodu
stojí pred slovenskou literárnou vedou nová závažná úloha – zaoberať sa problematikou
rómskej intencionálnej a neintencionálnej tvorby v kontexte slovenskej literatúry pre deti
a mládež a prehodnotiť jej aktuálnosť, ideovú a estetickú úroveň.
______________________
1. Banga D. O autoroch // Verše z vrbiny. Bratislava: GOLDPRESS, 1992.
2. Banga D. Paramisa. Antológia rómskej rozprávky. Bratislava: GOLDPRESS, 1992.
3. Eliášová K., Nagyová Z. Dezider Banga. Výberová personálna bibliografia. Lučenec:
Novohradská knižnica v Lučenci, 2004.
4. Farah V. Rómovia v literatúre (1945–1999). Výberová bibliografia. Košice: Krajská štátna
knižnica v Košiciach, 2000.
5. Hlebová B. O autoroch a rómskom fenoméne // Slovo o slove. 13. 2007. Zborník Katedry
komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity. Prešov: Prešovská
univerzita, Pedagogická fakulta, 2007. S. 70–75.
6. Hübschmannová M. Slovesná tvorba slovenských Romů. Přehled jednotlivých žánrů //
ŠTÚDIE. Roč. 36. 1988. S. 80–90.
7. Klátik Z. Krajina plná detstva. Hronského tvorba pre mládež. Bratislava: Mladé letá, 1971.
8. Kolivošková E. Život Rómov v krásnej literatúre. Košice: Verejná knižnica Jána Bocatia
v Košiciach, 1995.
9. Kopál J. Literatúra pre deti v procese. Bratislava: Mladé letá, 1984.
10. Kopál J. Próza a poézia pre mládež. Teória / poetológia. Nitra: Enigma, 1997.
11. Kjučukov CH., Hábovčíková B., Seman K., Greng Kuck G. Rómovia a gramotnosť. Nitra:
Pedagogická fakulta Vysokej školy pedagogickej v Nitre, 1993.
12. Miko F. Aspekt výrazu. Výrazové zvláštnosti súčasnej prózy pre mládež // Estetika výrazu.
Teória výrazu a štýl. Bratislava: SPN, 1969. S. 229–252.
13. Miko F. Hra a poznanie v detskej próze. Bratislava: Mladé letá, 1980.
14. Noge J. Literatúra v literatúre. Bratislava: Mladé letá, 1988.
15. Poliak J. Literatúra, mládež a súčasnosť. Bratislava: Mladé letá, 1963.
16. Seman K., Vargová B., Berky J., Patočková K. Rómska matka. Nitra: Pedagogická fakulta
UKF, 1991.
17. Sliacky O. Súčasná literatúra pre deti a mládež a jej literárna mladosť. Zlatý máj. 29. 1985.
S. 67–73.
18. Sliacky O. Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945. Bratislava: Mladé
letá, 1990.
19. Sliacky O. Kontúry periodizačného procesu slovenskej literatúry pre deti a mládež //
BIBIANA, revue o umení pre deti. V. 1997. Č. 2. S. 1–7.
20. Sliacky O. et al. Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: Literárne
informačné centrum, 2005.
21. Stanislavová Z. Kontexty modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež. Prešov: Náuka,
1998.
22. Šmatlák S. Básnik a dieťa. Reflexie o detskej poézii. Bratislava: Mladé letá, 1976.
23. Šmatlák S. Dejiny slovenskej literatúry II (19. storočie a prvá polovica 20. storočia). 2. vyd.
Bratislava: Národné literárne centrum, 1999. S. 429–448.
24. Vargová-Habovčíková B. Čhavore romane. Obraz rómskych detí a mládeže v literatúre.
Nitra: VŠP, Pedagogická fakulta, 1993.
25. Vargová-Habovčíková B. Róm a literatúra. Róm ako subjekt a objekt literatúry (Didaktický
dokumentárno-publicistický film). Nitra; Bratislava, 1992.
26. Zajac P. Pulzovanie literatúry (Tvorivosť literatúry II.). Bratislava: Slovenský spisovateľ,
1993.Intencionálna rómska literatúra na Slovensku 143
INTENTIONAL ROMANY LITERATURE
FOR CHILDREN ON SLOVAKIA
Bibiana HLEBOVA
Preshov University in Preshov,
Faculty of Education,
The Department of Communicative and Literary Education
17. novembra st., 1, 08001 Preshov, Slovak Republic
tel. (0042 121) 747 05 31, e-mail: bhlebova@unipo.sk
The author of the contribution relies on the present reflection of Romany culture, art
and literature in Slovakia. Revided socio-cultural traditions of Romans in verbal art have
inspired her to examine the genre composition of Romany literature within the context of
the history of Slovak literature for children. In particular, she has focused on the intentional
literature for children by Romany and non-Romany authors, including the original and
translated Romany literature.
Key words: Romany literature for children, Romany and non-Romany authors, intentional literature for children, original and translated Romany literature, literary genres.
ИНТЕНЦИОНАЛЬНАЯ РОМСКАЯ
ЛИТЕРАТУРА В СЛОВАКИИ
Бибиана ГЛЕБОВА
Пряшевский университет в Пряшеве,
педагогический факультет,
кафедра коммуникативного и литературного образования,
ул. 17 ноября, 1, 08001 Пряшев, Словакия
тел. (0042 151) 747 05 05 31, e-mail: bhlebova@unipo.sk
Статья базируется на актуальных проявлениях ромской культуры, искусства и
литературы в Словакии. Возрождение социокультурной традиции ромов в лите-
ратуре послужили для автора толчком для жанровой классификации ромской лите-
ратуры в контексте истории словацкой литературы для детей и молодежи. Вни-
мание автора сосредоточено на интенциональном творчестве ромских и неромских
авторов в рамках оригинальной и переводной ромской литературы.
Ключевые слова: ромская литература для детей, ромские и неромские авторы,
интенциональное творчество, оригинальная и переводная литература, литератур-
ные жанры.
Стаття надійшла до редколегії: 15.10.2008
Прийнята до друку: 25.12.2008

Категорія: ВІСНИК ЛЬВІВСЬКОГО УНІВЕРСИТЕТУ

Літературне місто - Онлайн-бібліотека української літератури. Освітній онлайн-ресурс.