ВІСНИК ЛЬВІВСЬКОГО УНІВЕРСИТЕТУ

SPÔSOBY ZACHYTÁVANIA NIEKTORÝCH SLOVOTVORNÝCH PARAMETROV A JAVOV V MALOM SLOVOTVORNOM SLOVNÍKU SLOVENČINY – Katarína VUŽŇÁKOVÁ

Prešovská univerzita v Prešove, pedagogická fakulta
katedra komunikačnej a literárnej výchovy,
ul. 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovensko
tel. (0041 051) 747 05 34, e-mail: dziakova@unipo.sk
J. Furdík, popredný slovenský derivatológ, sa pokúsil zostaviť Slovotvorný slovník
slovenčiny. Tento slovník mal opísať každé slovo v súčasnej slovnej zásobe veľmi detailne
a komplexne. Vzhľadom na množstvo parametrov by však takáto podoba slovníka bola veľ-
mi rozsiahla a publikovanie finančne náročné. Preto vznikla myšlienka vytvoriť slovník
v knižnej podobe pre pedagogické účely s názvom Malý slovotvorný slovník slovenčiny.
V tomto príspevku chceme opísať spôsob zachytávania niektorých slovotvorných javov
v pedagogickej verzii – heslo, slovotvorná homonymia a synonymia, flektivizácia a redundancia.
Kľúčové slová: slovotvorná motivácia, slovotvorný slovník, lexikografia, slovotvorná
homonymia a synonymia, flektivizácia a redundancia.
Й. Фурдик, провідний словацький дериватолог, спробував укласти Словотвірний
словник словацької мови. У цьому словнику мало бути описане кожне слово сучас-
ного словникового складу дуже детально і комплексно. Зважаючи на велику кількість
параметрів, такий вигляд словника був би дуже обширним та його видання потре-
бувало б значних фінансових затрат. Тому з’явилась думка створити книжний варіант
словника, передбачений для потреб педагогів під назвою Малий словотвірний слов-
ник словацької мови. У цій статті описано спосіб представлення у педагогічній версії
словника деяких словотвірних явищ – словникова стаття, словотвірна омонімія та
синонімія, флективний спосіб та редунданція.
Ключові слова: словотвірна мотивація, словотвірний словник, лексикографія,
словотвірна омонімія та синонімія, флективний спосіб та редунданція.
Ako prvý sa na Slovensku pokúšal o tvorbu slovotvorného slovníka slovenčiny popredný
slovenský derivatológ J. Furdík [4]. Navrhol koncepciu tvorby akademického slovníka, no
zrealizovať jeho zámer sa mu, bohužiaľ, už nepodarilo. Vzhľadom na rozsiahlosť takéhoto
typu slovníka, spôsob jeho spracovania a obmedzenú možnosť jeho využitia, vznikla myšlienka zostaviť Malý slovotvorný slovník, ktorý by bolo možné používať v školskej praxi, resp. by
bol určený pre širokú verejnosť ako v prípade iných, výkladových a pravopisných lexikografických prác [6].
V tomto príspevku chceme objasniť technickú stránku zaznamenávania jednotlivých
parametrov [4, 6] a ozrejmiť niektoré slovotvorné javy, chápanie ktorých má zásadný vplyv na
spôsob ich spracovania.248 Katarína VUŽŇÁKOVÁ
Ukážka z Malého slovotvorného slovníka slovenčiny
HESLO
(MOTIVÁT)
ST
VÝZNAM
MOTIVOVANOSŤ
MOTIVANT
ST
ŠTRUKTÚRA
ST
POSTUP
ST
KATEGÓRIE
f 0 0 0 0 0 0
fa 0 0 0 0 0 0
fabrička malá fabrika M fabrika fabrič-ka, k/č sufixácia desubst., mod.,
zdrobnenina
fabricky tak, že N je fabrické M fabrický fabrick-y transflexia deadj., transp., vlastnosť na
okolnosť
fabrický
(výrobok)
taký, ktorý, sa robí vo
fabrike
M fabrika fabric-ký, k/c sufixácia desubst. mut., miesto
fabrika 0 0 0 0 0 0
fabrikant ten, kto pracuje vo
fabrike
M fabrika fabrik-ant sufixácia desubst. mut. konateľ
fabrikantský
(f-á práca)
taký, ktorý robí
fabrikant
M fabrikant fabrikant-ský sufixácia deadj., mut., subjekt
fabrikovať produkovať ako vo
fabrike
M fabrika ťabrik-ovať sufixácia desubst., mut., podobnosť
fabula 0 0 0 0 0 0
fác 0 0 0 0 0 0
facka 0 0 0 0 0 0
fackať dávať facky M facka fack-ať transflexia desubst., mut., opatriť tým
fackovať dávať facky M facka fack-ovať sufixácia desubst., mut., opatriť tým
facnúť raz fackať M fac(k)ať fac-núť sufixácia deverb., mod., dokonavosť
fáč 0 0 0 0 0 0
fačovať dávať fáč M fáč fač-ovať sufixácia desubst., mut., opatriť tým
fádne tak, že N je fádne M fádny fádn-e, n/ň transflexia deadj., transp., vl. na
okoln.
fádnosť to, že N je fádne M fádny fádn-osť sufixácia deadj., transp., spredmetnenie vlastnosti
fádny 0 0 0 0 0 0
fafrnok 0 0 0 0 0 0
fagan 0 0 0 0 0 0
faganisko veľký fagan M fagan fagan-isko,
n/ň
sufixácia desubst., mut.,
zveličovanie
fagot 0 0 0 0 0 0
fach 0 0 0 0 0 0
fachman ten, kto je odborníkom
vo fachu
M fach, –
man
fach -man kvázikompozícia.
desubst., mut., konateľ
fajansa 0 0 0 0 0 0
fajansový
(f-á miska)
taký, ktorý má fajansu M fajansa fajans-ový sufixácia desubst., mut., časť a
súčasť
fajčiar ten, kto fajčí M fajčiť fajč-iar sufixácia deverb., mut., činiteľ
fajčiareň to, kde sa fajčí M fajčiar fajčiar-eň sufixácia desubst., mut., miesto
fajčiarka žena – fajčiar M fajčiar fajčiar-ka sufixácia desubst., mod.,
prechyľovanie
fajčiarsky
(kútik)
taký, ktorý je určený
pre fajčiara
M fajčiar fajčiar-sky sufixácia desubst., mut., príslušnosť
fajčievať opakovane fajčiť M fajčiť fajč-ievať sufixácia deverb., mod., opakovanieSpôsoby zachytávania niektorých slovotvorných parametrov… 249
fajčivo to, čo sa fajčí M fajčiť fajč-ivo sufixácia desubst., mut., nositeľ deja
fajčiť 0 0 0 0 0 0
fajka to, čo z čoho sa fajčí M fajčiť fajk-a, č/k transflex. desubst., mut., prostriedok
fajkový
(tabak)
taký, ktorý je do fajky M fajka fajk-ový sufixácia desubst., mut., účel
Použité skratky:
deadj. – deadjektívum, desubst. – desubstantívum, deverb. – deverbatívum, mod. – modifikácia,
mut. – mutácia, N – niečo/niekto, transp. – transpozícia
Heslové slovo
Heslové slovo, t. j. slovo v základnom tvare, je vyznačené tmavým typom písma. Heslovým slovom môže byť:
a) motivant – nemotivované slovo, ktoré je východiskom iného motivovaného slova,
b) motivát – motivované slovo, ktoré môže, ale nemusí byť zároveň motivantom,
c) slovo, ktoré synchrónne nevstupuje do vzťahov slovotvornej motivácie.
Heslové slová sú usporiadané v abecednom poradí bez ohľadu na motivačnú intenciu (o
tom pozri [3], teda na poradie derivatémy v slovotvornom reťazci. Z tohto dôvodu sú často
motiváty pred motivantmi, napríklad: fajčiar  fajčiť, fádne  fádnosť  fádny. Výnimkou
sú zvratné tvary slovies, ktoré dávame hneď za ich nezvratnú podobu, napr. gúľať → gúľať sa.
Variantné východiská uvádzame v rámci jedného hesla, napr. fald, falda; fašiangy, fa-
šiang, a to aj v prípade, keď dvojtvary majú odlišný slovotvorný formant, no musia sa zhodovať vo všetkých ostatných parametroch: fasádny, fasádový. Ak sa k tomu pripája aj dištinkcia
vo význame derivátov, nejde o variantnosť, ale dve samostatné heslá: fonémový (inventár) X
fonematický (princíp). Ak ide o hláskové varianty s odlišným abecedným poradím, napr. frajerina X frajerčina, zaznamenávane príslušné heslo s odkazom na dvojtvar:
frajerina 
frajerčina
to, že N je
frajerské
M frajer(sk)ý frajer-ina sufixácia Adj  S,
transp.
V prípade prevzatých slov figurujúcich v slovnej zásobe ako dvojtvary, t. j. s pôvodnou
formou a výslovnosťou i v zdomácnenej podobe, zachytávame len tie, ktoré sú v KSSJ [1]
vysádzané polotučným typom písma, napr. fén X fön.
Vzhľadom na obmedzenia, týkajúce sa rozsahu slovníka, nezaznamenávame tie lexikálne
jednotky, ktoré sú podľa KSSJ (op. cit.) hodnotené ako príznakové (expresívne, zastaralé, knižné
slová, termíny zo zoológie, poetizmy, detské slová a pod.). Výnimkou sú situácie, keď slovo je
motivantom, napr. gala → galakoncert. Vynechávame aj interjekcie, ktoré nevstupujú do
vzťahov motivácie, napr. gloglo/glogloglo.
Pri kompozitách a kvázikompozitách sa jedna časť motivovaného slova neuvádza ako
osobitné heslo vtedy, ak sa nenachádza ako samostatná lexikálna jednotka v slovnej zásobe,
napr. gamaglobulín (časť globulín nie je heslovým slovom).
Nemotivované lexikálne homonymá zachytávame ako jedno heslo s indexmi: golf¹‚². Indexy uvádzame aj vtedy, keď homonymá vystupujú v podobe motivantov, a to s cieľom nazna-
čiť diferencie v sémantike slov a existenciu dvoch slovotvorných hniezd:
golf¹‚² 0 0 0 0 0 0
golfky to, čo je na golf M golf¹ golf-ky sufixácia S  S, mut., účel
golfový (g-á palica) taký, ktorý je na golf M golf¹ golf-ový sufixácia S  Adj, mut., účel
golfský (prúd) taký, ktorý prúdi pri golfe M golf² golf-ský sufixácia S  Adj , mut., miesto250 Katarína VUŽŇÁKOVÁ
Pri obojsmernej motivácii sa heslovým slovom stávajú oba členy motivácie, ktoré sú
umiestnené rovnako ako ostatné motiváty, t. j. podľa abecedného poradia:
cynik ten, kto inklinuje k cynizmu M cyn(izmus) cyn-ik sufixácia S  S, mut, príslušnosť
cynizmus to, k čomu inklinuje cynik M cyn(ik) cyn-izmus sufixácia S  S, mut., sklon
V lexikálnej zásobe jazyka sa objavujú aj také slová, ktoré sa vymykajú pravidelnému
spôsobu tvorenia. Príkladom je derivát pahltný s významom intenzívneho konania deja. Uvedená onomaziologická kategória pozostáva z dvoch adjektív. Patrí tu aj slovo pažravý. Obe sú
síce odvodené prefixálno-sufixálnym postupom, no problémom je fakt, že ich nemožno zaradiť
do totožného slovotvorného typu. Sufixálna časť oboch formantov sa líši: pa + Z + avý X pa +
Z + ný, a preto ide o jedinečné prípady tvorenia slov, ktoré označujeme ako unikátne.
Motivant
Pri uvádzaní hesiel vychádzame z KSSJ (op. cit.). Na niektorých miestach však absentujú
lexikálne jednotky, ktoré sú motivantmi pre odvodené a zložené slová, resp. zohrávajú
dôležitú úlohu v slovotvornom reťazci. Túto situáciu riešime dopĺňaním príslušných slov, ktoré
sú doložené inými slovníkmi alebo jazykovou praxou, napr. v KSSJ (ibid.) sa uvádza lexéma
granulovaný, ale slová, ktoré jej predchádzajú v slovotvornom rade, chýbajú: granula →
*granulovať → granulovaný. Podobne je to v prípade medzistupňovej motivácie, ktorá nie je
ojedinelým javom. Postupujeme tu tak, že chýbajúci prvok označujeme tiež *, čo znamená, že
takáto lexikálna jednotka sa nenachádza v lexikálnej zásobe jazyka. Berúc ohľad na analogické tvorenie, predpokladáme existenciu tohto slova, no nezaznamenávame ho ako samostatné heslo:
falzifikácia to, že N *falzifikuje N M *falzifik(ov)ať fazifik-ácia sufixácia V  S, transp.
falzifikačný
(materiál)
taký, ktorý je na
falzifikáciu
M falzifikácia falzifikač-ný,
á/a, c/č
sufixácia S  Adj, mut., účel
falzifikát to, čo sa falzifikuje M *falzifikovať falzifik-át, a/á sufixácia V  S, mut., výsledok
činnosti
falzifikátor ten, kto robí falzifikát M falzifikát falzifik-át sufixácia S  S, mut., konateľ
Typy slovotvornej motivácie
Z hľadiska typov slovotvornej motivácie uvádzame bezprostrednú, obojsmernú a viacnásobnú motiváciu (porov. [3]). Sprostredkovanú motiváciu nezaznamenávame, napr. fóliovník: bezprostredná motivácia – “to, čo je fóliové” X sprostredkovaná motivácia – “to, čo je
z fólie”. No vzhľadom na rozsah slovníka sa snažíme eliminovať aj vzájomnú a viacnásobnú
motiváciu.
Obojsmernú motiváciu zachytávame len vtedy, ak derivatémy, ktoré vstupujú do vzťahov
slovotvornej motivácie, nie sú motivované inou lexikálnou jednotkou, napr. pri slovesách s vý-
znamom momentnosti a opakovania: grgať (“raz grgnúť”)  grgnúť (“opakovane grgať”)
možno uvažovať o vzájomnom vzťahu. V opačnom prípade existuje alternatíva vysvetliť odvodenosť prostredníctvom všetkých spomenutých typov:
fľask → fľaskať (robiť fľask“);
fľask → fľasnúť (“urobiť fľask”);
fľaskať (“viackrát fľasnúť”)  fľasnúť (“raz fľaskať”).
Pri výskyte takéhoto javu vylučujeme obojsmernú i viacnásobnú motiváciu, čoho výsledkom je slovotvorný rad: fľask → fľaskať → fľasnúť.
Sprostredkovaná motivácia sa objavuje veľmi často pri prefixálnom tvorení adjektívnych
derivátov. Viaže sa na domáce a cudzie predpony: ne-/a-; proti/anti-, post-; pro- ojedinele na Spôsoby zachytávania niektorých slovotvorných parametrov… 251
prefixy mimo- a bez-. Kým substantívne motiváty s uvedenými slovotvornými formantmi patria k modifikačnému typu onomaziologickej kategórie, napr. kontrarevolúcia, antičastica, protilátka, adjektívne deriváty nemožno hodnotiť rovnako, a preto treba špecifikovať konkrétne
situácie.
O sprostredkovanej motivácii sa nedá uvažovať v prípadoch prefixácie domácimi formantmi: ne-, proti- keď:
a) motivant je nemotivovaný: istý → neistý, jasný → nejasný, hodnota protihodnota,
látka → protilátka, riadny → mimoriadny ;
b) deriváty s uvedeným prefixom (nefajčiar, protihráč) sú utvorené analogicky podľa neprefixálnych lexém: fajčiar “ten, kto fajčí” X nefajčiar, “ten, kto nefajčí”, hráč “ten, kto hrá”
X protihráč “ten, kto hrá proti”;
c) neprefixálna časť nefiguruje v slovnej zásobe jazyka ako samostatná lexikálna jednotka: nedoučiť → nedouk, ležať → protiľahlý.
Väščina adjektívnych derivátov s prefixom ne-, proti-, v menšej miere s formantom pred-,
zriedkavo s prefixom mimo- sa však dá vysvetliť dvojako:
a) modifikácia:
nedospelý “nie dospelý”,
protireumatický (p-á liečba) “proti reumatický (proti reumatickým bolestiam)”, mimopracovný (m-á činnosť) “mimo pracovný (mimo pracovného času)”, predoktóbrový (p-é udalosti)
“pred októbrový (pred októbrovou revolúciou)”;
b) mutácia:
nedospelý “taký, ktorý nedospel”,
protislovenský “taký, ktorý je proti Slovensku”,
mimopracovný “taký, ktorý sa odohráva mimo práce”,
predoktóbrový “taký, ktorý sa odohral pred októbrom”.
Skutočnosť, že motivované slovo sa dá začleniť k viacerým typom onomaziologických
kategórií, nie je zriedkavosťou. Preto M. Sokolová vymedzila aj tzv. prechodné kategórie [5:
2–63]. Keďže chceme, aby slovník bol využiteľný v školskej praxi, zostávame pri pôvodne
vymedzených typoch, hoci s tým súvisí potreba prikloniť sa len k jednému z nich.
K takýmto prípadom patria aj vyššie uvedené adjektívne deriváty. Tento jav súvisí:
a) so slovnodruhovou platnosťou formantu. V slovenčine ide o predložky (proti, mimo,
pred), ktoré sa spájajú so substantívami v nepriamom páde, čo vedie k vysvetľovaniu slov na
základe mutácie.
b) s tým, že tieto deriváty sa tvoria aj prostredníctvom internacionálnych ekvivalentov:
antifašistický – protifašistický, ktoré nefigurujú ako samostatné predložky v jazyku, a preto tu
je tendencia k modifikácii.
Prefixom bez- sa tvoria adjektíva, substantíva a častice. Substantívne motiváty a partikuly
sú tvorené prefixálnym, prefixálno-sufixálnym a prefixálno-transflexným postupom: bez-domov-ec, bez-právie, bez-vetr-ie, bez-zem-ok, bez-nádej, bez-vedom-ie, bez-vlád-ie, bez-mála,
bez-pochyby, bez-tak, bez-toho, pričom ide o mutáciu. Adjektíva bezatómový a bezjadrový však
možno hodnotiť dvojakým spôsobom, a to ako:
a) prefixálne deriváty vzniknuté modifikáciou: “taký, ktorý je bez atómových zbraní/ bez
jadrových zbraní”;
b) prefixálno-sufixálne deriváty vzniknuté mutáciou: “taký, ktorý je bez atómu/ bez jadra”.
99% adjektív s formantom bez- sa tvorí sufixálno-prefixálnym spôsobom: beztvárny, bezoblačný, bezúčelný, bezchybný, beztrestný atď.
Tvorenie adjektív ostatnými predponami na-, po-, nad-, pod-, pred, zá-/za-, prí-, medzi- sa
spája len z mutáciou: nástenný (n-é hodiny “taký, ktorý je na stene”; pozemný (hokej) “taký,
ktorý sa hrá po zemi”; nadmorský (n-á výška) “taký, ktorý je meraný nad morom”; pod-252 Katarína VUŽŇÁKOVÁ
priemerný (výkon) “taký, ktorý je pod priemerom”; zahraničný (z-á cesta) “taký, ktorý smeruje za hranice“; príručný (p-á knižnica) “taký, ktorý je pri ruke”; medzigeneračný (problém)
“taký, ktorý je medzi generáciami”.
Pri hodnotení motivátov s prevzatými formantmi: anti-/kontra-, inter/intra-, meta-, extra-, post-,
pro-, ante/pre- postupujeme rovnako ako pri tvorení adjektív pomocou slovenských prefixov:
a) Ak sa derivát so slovenským prefixom dá vysvetliť dvojakým spôsobom, aplikujeme
danú skutočnosť aj pri prevzatom, internacionálnom slovotvornom formante, napr.:
abakteriálny (a-a nákaza) “nie bakteriálny” aj “taký, ktorý prebieha bez baktérií”,
antidiskriminačný (zákon) “proti diskriminačným praktikám” aj “taký, ktorý je proti diskriminácii”,
proamerický (postoj) “za americký spôsob života” aj “taký, ktorý je za Ameriku”,
postkomunistický (p-é krajiny) “po komunistickom režime” aj “taký, ktorý je po komunizme”.
b) Ak sa slovenský derivát dá vysvetliť len prostredníctvom mutácie alebo len na základe
modifikácie, analogicky motiváty s prevzatým formantom hodnotíme len ako mutačne alebo
len ako modifikačne vzniknuté:
modifikácia:
asociálny (a-e správanie) “nie sociálny”;
mutácia:
interkontinentálny (i-e spojenie) “taký, ktorý je medzi kontinentmi”,
metajazykový/extrajazykový (znaky, prostriedky) “taký, ktorý je nad jazykom / mimo jazyka”,
postoperačný (stav) “taký, ktorý je po operácii”.
Aj pri týchto vyššie uvedených derivovaných lexikálnych jednotkách s viacerými mož-
nosťami vysvetlenia ich vzniku zaznamenávame len jeden typ slovotvornej motivácie. Tu však
uprednostňujeme sprostredkovanú motiváciu. A to z toho dôvodu, že mutácia prevažuje poč-
tom motivátov nad modifikáciou a parafrázy mutačného typu tu vyznievajú prirodzenejšie
a zodpovedajú lexikálnym významom v KSSJ (op. cit.), napr. propožiarny (p-opatrenia) “taký,
ktorý je proti požiaru”; preddôchodkový (vek) “taký, ktorý je pred dôchodkom”; antivírusový
(program) “taký, ktorý je proti vírusom”.
Príkladom viacnásobnej motivácie sú adjektíva utvorené od názvov odborov a odborníkov
v daných odboroch. Príslušné adjektíva sú charakteristické totožnou formou, a preto ich
uvádzame len raz v podobe jednej kolokácie, ale so vzťahmi k obom východiskovým slovám
súčasne. A to tak, že stálu časť slovotvornej parafrázy neopakujeme:
geofyzikálny
(výskum)
taký, ktorý je so
zreteľom na geofyziku/
robí geofyzik
M geofyzika/
geofyzik
geofyzik-álny sufixácia S  Adj, mut.,
zreteľ/ subjekt
gastronomický
(g-é umenie)
taký, ktorý je
gastronómiou/
robí gastronóm
M gastronóm(i)a/
gastronóm
gastronomický; ó/o
sufixácia S  Adj, mut.,
totožnosť/ subjekt
Pri uvádzaní kolokačných spojení sa opierame o KSSJ (porov. aj [6: 73–75]). Nie vždy
však príslušné substantívum vyhovuje z hľadiska explikácie slovotvorných významov adjektívneho motivátu vo vzťahu k obom motivantom, napr. geografický: g-á oblasť. Preto vyberáme dve prototypové kolokácie:
geografický
(g-á oblasť/
g-ý výskum)
taký, ktorý súvisí
s geografiou/ robí
geograf
M geograf(i)a/
geograf
geograf-ický sufixácia S  Adj, mut.,
široký vzťah/
subjektSpôsoby zachytávania niektorých slovotvorných parametrov… 253
Tento jav označujeme pojmom slovotvorná viacvýznamovosť, ktorou sú charakteristické
prevažne adjektívne deriváty. Slovotvorná viacvýznamovosť sa viaže na odvodené slová, ktoré
majú totožnú formálnu štruktúru, ale ich slovotvorný význam je odlišný (ich motivanty patria
do toho istého slovotvorného hniezda, t. j. sémanticky spolu súvisia). Ak motiváty patria do
odlišných slovotvorných hniezd, vtedy možno hovoriť o slovotvornej homonymii. Slovotvorné
homonymá však treba odlíšiť od motivačných homoným (pozri ďalej). Slovotvorné homonymá
chápeme ako dve lexémy, ktorých motivanty sú odlišné lexikálne jednotky z hľadiska významu a zachytávame ich ako dve samostatné heslá.
grafický¹
(g-é znázornenie)
taký, ktorý je so
zreteľom na graf
M graf graf-ický sufixácia S  Adj, mut.,
zreteľ
grafický²
(g-é umenie)
taký, ktorý je
grafikou
M grafika grafic-ký; k/c sufixácia S  Adj, mut.,
totožnosť
Motivačné homonymá
Ako problém sa môže ukazovať prípad, keď aspoň jedna lexia viacvýznamového motivátu
alebo motivantu tvorí osobitné slovotvorné hniezdo:
frakcia → frakčný
1,2
: 1. f-á destilácia “taký, pri ktorom vzniká frakcia” (adj. s významom
zreteľa),
2. f-á skupina “taký, ktorý je frakciou” (adj. s významom totožnosti)
 frakčný
1
,
frakcia
 frakčný
2 → frakcionár → frakcionársky → frakcionárstvo;
granát → granátový
1,2
: 1. g-ý šperk “taký, ktorý má granáty” (adj. s významom časti
a súčasti),
2. g-é jablko “taký, ktorý má farbu ako granát” (adj. s významom
podobnosti).
 granátový
1
granát
 granátový
2 → granátovník “granátový strom”.
Na fenomén tohto druhu poukázal už J. Furdík [2], keď použil termín motivačné homonymá s cieľom poukázať na skutočnosť, že motivovaná či nemotivovaná môže byť nie lexéma,
ale lexia. Na základe širšieho výskumu konkrétnych lexém v KSSJ možno konštatovať, že za
motivačné homonymá sa dajú považovať dve lexie jednej viacvýznamovej lexémy (motivátu
alebo motivantu a motivátu zároveň), ktoré sa vyznačujú rôznym typom motivačnej intencie (o
motivačnej intencii pozri [2]) a tvoria osobitné slovotvorné hniezdo.
Motivačné homonymá na rozdiel od lexikálnych zaznamenávame ako dve samostatné
heslá. Môže však nastať situácia, že k lexikálnej homonymii sa pridružuje motivačná, a preto
ich musíme označiť odlišným indexom:
granát¹‚² 0 0 0 0 0 0
granátka to, čo je ako
granát
M granát² granát-ka sufixácia S  S, mut., podobnosť
granátovník to, čo je granátové M granátový² granátov-ník sufixácia Adj  S, mut., nositeľ
vlastnosti
granátový¹
(výbuch)
taký, ktorý
spôsobil granát
M granát¹ granát-ový sufixácia S  Adj, mut., subjekt
granátový²
(šperk/ jablko)
taký, ktorý má
granát/ má farbu
ako granát
M granát² granát-ový sufixácia S  Adj, mut., zloženie/
podobnosť254 Katarína VUŽŇÁKOVÁ
Súhrnne indexom v MSSS označujeme:
a) lexikálne homonymá: grafit¹‚² (čierny, mäkký nerast, tuha; obrazy vytvárané sprejmi
na fasádach domov a iných plochách);
b) motivačné homonymá: pád¹ → padať X pád² (gramatický rod, bez motivačných
vzťahov);
c) slovotvorné homonymá:
1
genetický ( genéza) X
2
genetický ( genetika);
d) slovnodruhové homonymá (adjektívum → adverbium):gavaliersky
1→ gavaliersky
2
.
Flektivizácia a redundancia
Na základe doteraz uvedených skutočností, by sa dalo predpokladať, že v jazyku nemožno
hovoriť o slovotvorbe bez slovotvornej motivácie. Ak však slovotvornú motiváciu chápeme
ako formálno-sémantický vzťah medzi dvoma lexikálnami jednotkami, z ktorých jedno je
východiskové a druhé sa na ňom zakladá, tak musíme prijať konštatovanie J. Raeckeho (porov.
o tom [4]) o výskyte slov odvodených, ale nemotivovaných (“abgeleitet, aber nicht motiviert”).
V slovenčine sa totiž objavujú slová, ktoré z hľadiska formy možno považovať za odvodené,
ale ich slovotvorná štruktúra neprináša žiadnu informáciu o slovotvornej motivácii. Nová,
formálna, onomaziologická štruktúra slova nie je výsledkom pohnútky označenia nového
obsahu, ale vzniká z potreby prispôsobiť formu slova existujúcemu gramatickému a slovotvornému systému jazyka. V slovenčine sa ukazujú tri typy slov odvodených, ale nemotivovaných:
1. adaptácia: senil-ný, dirig-ovať;
2. flektivizácia: CD → CD-čko, fér → fér-ový, lila → lilavý, froté → frotír;
3. redundancia: panva → panvica, húšť → húštie/húština/húšťava, fľaša → fľaška.
V prípade adaptácie prevzatá podoba slova nefiguruje v slovnej zásobe ako samostatná
lexikálna jednotka, ale objavuje sa už prispôsobený tvar, ktorý sa stáva východiskom vzťahov
slovotvornej motivácie, napr. eventuálny → eventualita, emitovať → emisia, evakuovať →
evakuácia. Motiváty sa tvoria od základov bez príslušných sufixov, čím dochádza k trunkácii
a zaznamenaniu informácie o ich prevzatosti a následnej adaptácii. Adaptovanú lexikálnu jednotku tak chápeme ako slovotvorne nemotivovanú, a preto tu nie je problém s jej začlenením
do slovotvorného systému.
Iná situácia vzniká pri flektivizácii a redundancii. Tu vedľa seba stoja dve lexikálne jednotky, ktoré sa líšia len prítomnosťou, resp. neprítomnosťou slovotvorného formantu. Kým
príčinou flektivizačných sufixov je ohýbateľnosť slova, dôvody pre vznik redundantných formantov nie sú vždy celkom jednoznačné. Adaptácia a flektivizácia sa realizuje pomocou sufixov, no redundantné formanty sa k základu slova pripájajú sufixáciou: kahan → kahanec,
tableta → tabletka, čmeľ → čmeliak, najviac → najviacej, ale, hoci sporadickejšie, i prefixáciou: ľadovica → poľadovica, víchrica → povíchrica. M. Sokolová [5] považuje prípady
tohto typu za nesémantickú modifikáciu, pri ktorej sa sekundárne utvoreným variantom odstraňuje morfologická príznakovosť primárnych feminín s nulovou relačnou morfémou: byľ →
bylina, broš → brošňa, mať → matka, hyd → hydina a i. Toto je však len jeden z viacerých
podnetov pre vznik variantov.
Väčšinou sa tvorba variantov spája so štylistickou príznakovosťou jedného z dvojice motivát → motivant: bremä(arch.) → bremeno, fotel → fotelka (hovor.), puk → púpä (poet.),
baba → babica (hovor.pôrodná baba), dnu → dnuká (hovor.), červ → červiak (expr.) atď.
Uvedené slovotvorné formanty sú nositeľom pragmatického postoja hovoriacich ku skutoč-
nosti, a preto ich nepovažujeme za redundantné.
Ako redundantné nehodnotíme ani také slovotvorné formanty, ktorými sa tvoria deriváty a
kompozitá motivované totožným východiskom/východiskami, ale patria do odlišných slovotvorných typov: blond → blondín, blondiak (“ten, kto má blond vlasy”), čarodej čarodejník
(“ten, kto deje čary”), peňazokaz, peňazokazec (“ten, kto kazí peniaze”). V posledných dvoch
prípadoch možno hovoriť o zvýrazňovaní rodovej príslušnosti substantív typickým formantom, Spôsoby zachytávania niektorých slovotvorných parametrov… 255
ale sú situácie, keď jeden komponent motivačnej dvojice má relačnú príponu maskulína
a druhý vystupuje rodovo ako feminínum: gombík – gombička, kameňoryt – kameňorytina,
črep – črepina ako by išlo o prechyľovanie v rovine neživých vecí. Nie je zriedkavé, že tieto
lexikálne jednotky sú redundantné vzhľadom na lexiu, nie lexému, čím sa v jazyku jeden alebo
viac z významov slova vyčleňujú diferenciáciou onomatologickej štruktúry ako samostatné
lexikálne jednotky (Lexikálny význam slov uvádzame podľa KSSJ, op. cit.):
kameňoryt 1. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do litografického kameňa
2. odtlačok tohto obrazu → kameňorytina;
črep 1. úlomok rozbitej veci → črepina,
2. kvetináč, kvetník → črepník,
3. hovor. expr. lebka – roztrieštený črep);
zem 1. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi,
2. pevnina, súš,
3. zemský povrch; plocha, miesto, po ktorom chodíme,
4. pôda, zemina → zemina;
5. vymedzené územie;
späť 1. na pôvodné miesto alebo do pôvodného stavu,
 spiatky
2. návrat k horšiemu, 
3. do minulosti.
Existujú aj také vzťahy dvoch viacvýznamových lexikálnych jednotiek, keď jedna z nich
vystupuje ako východisko a druhá ako derivát, pričom relácie medzi ich lexiami možno chápať
raz ako motivovanosť, raz ako redundantnosť:
pleseň 1. povlak zamatového vzhľadu obyčajne sivej alebo zelenkastej farby
utváraný niektorými hubami,
2. plesňová choroba, mykóza;
pleseň → plesn-ina¹ (= pleseň – redundantný formant);
pleseň → plesn-ina² (zápach po plesni “to, čo je z plesne” – názov pôvodu).
Flektivizáciu a redundanciu nechápeme ako modifikáciu. Považujeme ich za kategórie osobitného typu, pri ktorom nedochádza k zmene významu ani slovného druhu. Daný jav ozna-
čujeme termínom, ktorý lepšie vystihuje podstatu jeho podstatu, t. j. termínom formantizácia,
keďže jeho jediným znakom je vznik binárnej onomatologickej štruktúry prostredníctvom slovotvorného formantu, pričom ten nenesie so sebou žiadnu informáciu o onomaziologickej
rovine slova:
typ onomaziologickej
a onomatologickej
kategórie
vznik alebo zmena
onomatologickej
štruktúry
zmena onomaziologickej štruktúry
zmena
významu
zmena
slovného druhu
transpozícia + – +
integrácia + + –
modifikácia + +/– –
mutácia + + +/–
formantizácia + – –256 Katarína VUŽŇÁKOVÁ
Vzhľadom na absenciu onomaziologickej štruktúry nie je možné uvádzať všetky slovotvorné parametre ako pri ostatných motivovaných lexikálnych jednotkách. Túto situáciu mož-
no riešiť nasledujúcim spôsobom:
feferón 0 0 0 0 0 0
feferónka 0 0 feferón 0 sufixácia nadbytočnosť
fér 0 0 0 0 0 0
férový 0 0 fér fér-ový sufixácia ohybnosť
Vzniká tu však otázka, ako používatelia jazyka vnímajú spomenuté javy, t. j. či ako motivované alebo nemotivované, resp. ako odvodené alebo neodvodené. Táto skutočnosť priamo súvisí s ďalšou otázkou, a to, či zmena onomatologickej štruktúry príslušných lexikálnych jednotiek je funkčná.
Hoci pohnútkou vzniku lexém nie je pomenovať novú skutočnosť, t. j. cieľom nie je
nová onomatologicko-onomaziologická štruktúra, vieme nájsť dôvody, ktoré sú mimo rámca slovotvornej motivácie: flektivizácia, štylistická príznakovosť, formálna konkretizácia,
vyčleňovanie lexií viacvýznamovej lexémy. Ak sme teda schopní ozrejmiť, prečo sa forma
slova rozširuje o sufixálny formant, malo by dochádzať aj k uvedomovaniu si odvodenosti
slov.
Problematickejšia situácia je však pri slovách, ktoré sme zaradili k redundancii. Obe
jednotky z motivačnej dvojice sú súčasťou bezpríznakovej lexiky, ich používanie nie je ničím
determinované, čo spôsobuje neuvedomovanie si vzťahu odvodenosti. Tieto skutočnosti nás
vedú k úvahám, či naznačovať v MSSS tieto vzťahy z dvoch príčin:
a) vzhľadom na rozsah slovníka,
b) vzhľadom na to, že v prvom rade chceme ukázať vzťahy formálno-sémantickej
motivácie, ktoré sa tu nerealizujú.
Snažili sme sa tu naznačiť niektoré slovotvorné javy – motivačné homonymá, slovotvorná
synonymia a homonymia, typy slovotvornej motivácie, flektivizácia a redundancia – ktoré sa
objavujú ako problematické pri zostavovaní slovotvorného slovníka. Samozrejme, že problé-
mov je oveľa viac a je potrebné počítať s tým, že mnohé sa ešte len vynoria, keďže slovník
ešte nie je vo finálnej fáze a pri opise jednotlivých hesiel sa treba neustále vracať k už spracovaným javom a niekedy ich znova prehodnocovať. Preto ani opis javov uvedených v tomto
príspevku nevnímame zatiaľ ako definitívny.
______________________
1. Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala. 3. Bratislava: Veda, 1997.
2. Furdík J. Motivačná intencia slova // Slovenská reč. 63. 1998. Č. 6. S. 321–329.
3. Furdík J. Slovenská slovotvorba (Teória, opis, cvičenia). Ed. M. Ološtiak. Prešov: Náuka,
2004.
4. Furdík J. Synergická povaha slovotvornej motivácie // Neue Wege der slawistischen Wortbildungs forschung. 2. Tautung der Internationale Kommission für slawische Wortbildung, Magdeburg,
9. 11. 10. 97. Sonderdruck, 1999. S. 73–82.
5. Sokolová M. Vzťah slovnodruhových a onomaziologických kategoriálnych významov. Berlín,
2006.
6. Vužňáková K. Problémy lexikografického zachytenia slovotvorného slovníka slovenčiny.
2006. http: //www.pulib.sk/elpub/PF/Vuznakova1/index.htm.Spôsoby zachytávania niektorých slovotvorných parametrov… 257
METHODS OF SOME WORD-FORMATION PARAMETERS
AND PHENOMENON’S DESCRIPTION
IN THE LITTLE WORD-FORMATION DICTIONARY
Katarina VUZHNYAKOVA
Preshov University in Preshov,
Faculty of Education,
Department of Communication and Literary Education,
17. novembra st., 1, 08001 Preshov, Slovak Republic
tel. (0041 051) 747 05 34, e-mail: dziakova@unipo.sk
J. Furdik, prominent person of Slovak derivatology, projected the dictionary with name Slovak
word-formation dictionary. This work describes present vocabulary of the Slovak language from
viewpoint of the word-formation in detail and very complexly. All the words have so many parametres,
their practical illustrating is very comprehensive and then dictionary published in this form is financially
exhansting. Because of the fact that is the reason for an idea to make the dictionary in book form for
pedagogical purposes withe name Little word-formation dictionary. So in this article we want describe
the methods of some word-formation phenomenon’s interception in the pedagogical version – password,
word-formation homonyms and synonyms, flexibility and redundyncy.
Key words: word-formation motivation, dictionary of word-formation, word-formation homonyms
and synonyms, flexibility and redundancy.
СПОСОБЫ ПРЕДСТАВЛЕНИЯ НЕКОТОРЫХ СЛОВООБРАЗОВАТЕЛЬНЫХ
ПАРАМЕТРОВ И ЯВЛЕНИЙ В МАЛОМ СЛОВООБРАЗОВАТЕЛЬНОМ
СЛОВАРЕ СЛОВАЦКОГО ЯЗЫКА
Катарина ВУЖНЯКОВА
Пряшевский университет в Пряшеве,
педагогический факультет,
кафедра коммуникативного и литературного образования,
ул. 17 ноября, 1, 08001 Пряшев, Словакия
тел. (0041 051) 747 05 34, e-mail: dziakova@unipo.sk
Й. Фурдик, ведущий словацкий дериватолог, предпринял попытку составить
Словообразовательный словарь словацкого языка. В этом словаре предполагалось
описать каждое слово современного лексического состава детально и комплексно.
В связи с большим количеством параметров, такой словарь был бы очень обшир-
ным и его издание потребовало бы значительных финансовых затрат. Поэтому
возникла идея создать книжный вариант словаря для педагогических целей под на-
званием Малый словообразовательный словарь словацкого языка. В данной статье
описан способ представления некоторых словообразовательных явлений в педаго-
гической версии словаря – словарная статья, словообразовательная омонимия и
синонимия, флектирование и редунданция.
Ключевые слова: словообразовательная мотивация, словообразовательный сло-
варь, лексикография, словообразовательная синонимия и омонимия, флектирование
и редунданция.
Стаття надійшла до редколегії: 15.10.2008
Прийнята до друку: 25.12.2008

Літературне місто - Онлайн-бібліотека української літератури. Освітній онлайн-ресурс.