ВІСНИК ЛЬВІВСЬКОГО УНІВЕРСИТЕТУ

K NOVÝM ROZMEROM VO VZŤAHOCH MEDZI VERBÁLNOU KREATIVITOU A KOMUNIKAČNOU KOMPETENCIOU DIEŤAŤA – Martin KLIMOVIČ

Prešovská univerzita v Prešove, pedagogická fakulta,
katedra komunikačnej a literárnej výchovy,
ulica 17. novembra 1, 08116 Prešov, Slovensko
tel. (0042 121) 747 05 31, e-mail: klimovic@unipo.sk
Výklad kľúčových slov tohto príspevku (komunikačná kompetencia a verbálna kreativita) je založený na vzájomnej prepojenosti myslenia a reči. Úroveň verbálnej kreativity
poukazuje na kvalitu komunikačnej kompetencie človeka. Tento deterministický vzťah
medzi pojmami je v príspevku analyzovaný v troch častiach; prvá časť prezentuje rôzne
spôsoby uchopenia pojmov tvorivý jazyk / tvorivá reč. Uvažovanie v druhej časti sa opiera
o Chomského vymedzenia jazykovej kompetencie a performancie. Posledná časť nadväzuje
na teoretické východiská príspevku a predostiera súvislosti medzi verbálnou kreativitou
a piatimi subkompetenciami v rámci komplexne ponímanej komunikačnej kompetencie
(jazyková, rečová, diskurzná, strategická, socio-kultúrna subkompetencia).
Kľúčové slová: jazyk, reč, verbálna kreativita, komunikačná kompetencia, dieťa.
Пояснення ключових слів цієї статті (комунікативна компетенція і вербальна
креативність) ґрунтується на взаємозв’язку мовлення і мислення. Рівень вербальної
креативності вказує на якість комунікативної компетентності людини. Детермініст-
ський зв’язок між поняттями у статті розкривається в трьох частинах. У першій
частині йдеться про різні розуміння понять “творча мова”, “творче мовлення”. У
другій частині автор спирається на виділені Н. Хомським поняття мовної компетенції
та генерації мовних конструкцій (performance). В останній частині подано теоретичні
висновки статті і окреслено зв’язок між вербальною креативністю і п’ятьма субком-
петенціями в межах розуміння комунікативної компетенції в комплексі (мовна, мов-
леннєва, дискурсивна, стратегічна, соціокультурна субкомпетенція).
Ключові слова: мова, мовлення, вербальна креативність, комунікативна компе-
тенція, дитина.
Úvod
Vzťah medzi myslením a rečou je psychologicky potvrdený už dávnejšie. Nie je cieľom
tohto príspevku polemizovať o tom, či myslenie je nadradené osvojovaniu a používaniu reči
alebo je to naopak. Práce J. Piageta (1997) a L. Vygotského (1970, 2004) o vývine kognitívnych štruktúr i o vývine pojmov totiž zreteľne podsúvajú tézu o prepojenosti tvorivého myslenia a tvorivej reči. Základnou premisou celého príspevku je preto predpoklad, že úroveň komunikačnej kompetencie používateľa jazyka a úroveň jeho verbálnej kreativity sú vo vzájomnom vzťahu. Čím vyššia úroveň komunikačnej kompetencie jedinca, tým väčšia pravdepodobnosť, že bude jedinec kreatívne uplatňovať jazyk v komunikácii a naopak.K novým rozmerom vo vzťahoch medzi verbálnou kreativitou a komunikačnou kompetenciou … 307
1. Jazyková/rečová tvorivosť, tvorivosť v jazyku/reči
Tvorivosť zasahuje jazyk na rozličných rovinách jeho štruktúry, hoci nie v rovnakej
miere. Môže ísť o rovinu vetnosyntaktickú, syntagmatickú, slovotvornú, morfologickú
a fonologickú. Podľa V. Krupu [17] treba tiež rozlišovať “tvorivosť, pre ktorú je jazyk len
nástrojom, od tvorivosti, ktorá sa zameriava na jazyk ako na objekt a modifikuje jeho
substanciu” [17: 111]. Jazyk ako nástroj tvorivosti využívajú na dosahovanie svojich
zámerov spisovatelia, ktorí narábajú s vlastnosťami jazykových jednotiek. Túto tvorivosť
nazýva Krupa literárnou tvorivosťou [17: 112]. Spisovateľ má naporúdzi tzv. figuratívny
jazyk (metafory, slovné hry, prirovnania a iné figúry). Je však zrejmé, že tie isté jazykové
prostriedky môže jedinec použiť aj v bežnej komunikácii, že prvky literárnosti môžu byť
prítomné aj v “bežnej” reči (porov. [8: 51]. Samotná literárna tvorivosť nie je hermeticky
oddelená od jazykovej tvorivosti bežného používateľa jazyka [17: 112], a preto je potrebné
skúmať verbálnu tvorivosť v novších, doteraz neprebádaných kontextoch (jedným z nich je
aj verbálna kreativita detí v mladšom školskom veku).
Tvorivosťou modifikujúcou substanciu jazyka je schopnosť jedinca funkčne
manipulovať s vlastnosťami jazykových jednotiek ako foném alebo morfém, pričom zámerom je vytvoriť vlastné, originálne pomenovanie referenčnej skutočnosti. Sporným však
v tejto manipulácii s prvkami jazyka ostáva fakt, do akej miery je takýto produkt komunikovateľný, zrozumiteľný. V. Krupa [17] ilustruje tento typ jazykovej tvorivosti na príklade
umelých jazykov (esperanto, Basic English).
V. Krupa sa jazykovú tvorivosť pokúša definovať v protiklade s jazykovou konvenciou,
keď zdôrazňuje, že jazyková tvorivosť je porušovanie jazykových konvencií [17: 118].
“Jazykovú tvorivosť možno definovať ako cieľavedomé a adekvátne porušenie jazykovej konvencie na rovine inventára (t. j. prvkov), štruktúry (t. j. vzťahov) alebo funkcií,
prípadne na viacerých alebo všetkých týchto rovinách súčasne” [17: 135].
Iný prístup k definovaniu jazykovej tvorivosti volí J. Dolník [5] Svoj výklad opiera
o poznatky z psychológie inteligencie a medzi jazykovou inteligenciou a jazykovou tvorivosťou vidí priamočiaru závislosť [5: 36].
Najprv definuje jazykovú inteligenciu ako “schopnosť používateľa jazyka v interakcii
s novými komunikačnými podmienkami a jazykovými a komunikačnými problémami navodiť istú akomodačno-asimilačnú proporciu, ktorej zmysel spočíva v jej ovládnutí” [5: 32].
Jazykovú inteligenciu pokladá za strešný výraz pre jazykovooperačnú inteligenciu a komunikačnú inteligenciu. Jazykovooperačná inteligencia sa prejavuje pri operáciách použí-
vateľa jazyka s jazykovými prvkami. Jedinec má vzhľadom na svoje schopnosti dve
možnosti: buď sa prispôsobí jazykovej norme alebo úzu (akomodácia), alebo si jazykový
systém prispôsobí svojej schopnosti ovládnuť ho (asimilácia). Komunikačná inteligencia sa
zas prejavuje ako “navodenie istej akomodačnej proporcie v interakcii s danými
komunikačnými podmienkami a problémami so zreteľom na ich ovládnutie” (op. cit., [5:
33]). J. Dolník na záver prezentuje jazykovú inteligenciu ako predpoklad jazykovej
tvorivosti, pričom oba podradené pojmy – jazykovooperačná i komunikačná inteligencia –
sú predpokladom identicky pomenovaných podpojmov jazykovej tvorivosti –
jazykovooperačnej kreativity a komunikačnej kreativity [5: 36].
2. Komunikačná kompetencia
Medzi ústredné pojmy súčasných svetových vedeckých smerov, ktorých predmetom
výskumu je jazyk, reč, komunikácia, diskurz, text, patrí komunikačná kompetencia
1
.
_______________________
1
Pojem komunikačná kompetencia zaviedli sociolingvistika a etnolingvistika, no dnes tento pojem prerástol
hranice spomínaných odvetví.308 Martin KLIMOVIČ
N. Chomsky (1966) uvádza, že každý človek má vyvinutú schopnosť (kompetenciu)
ovládať svoj materinský jazyk. Dôsledne odlišuje od seba vnútorný predpoklad (jazyková kompetencia – schopnosť produkovať nové výpovede) od realizácie jazyka v skutoč-
nom, konkrétnom rečovom akte (jazyková performancia – konanie) ([15: 120–121]; porov.
tiež Chomsky (1995) [16: 15]). Dôležitou súčasťou generatívnej gramatiky je hypotéza
o existencii korešpondencie medzi jazykovou kompetenciou a jazykovou performanciou;
kompetencia sa v procese performancie zrkadlí, teda performancia je prostriedok, ktorý
umožňuje intuitívnu znalosť jazyka opísať a vyložiť [21: 16].
V súčasnosti si nevystačíme s chápaním vzťahu kompetencia – performancia, ako ho
vysvetľovali generativisti okolo Chomského. Zásadný vplyv na ďalší vývoj pojmu komunikačná kompetencia v širších súvislostiach mala tzv. kontextová či komunikačná psycholingvistika (porov. [21: 19–20]), ktorá oveľa väčšiu váhu prikladala situačnému kontextu.
Na pretras sa dostali skúsenostný komplex produktora i recipienta, interakcia používateľa
jazyka s prostredím, motivácia rečovej činnosti, ciele a zámery produktora apod.
D. Hymes [14] pojmom komunikačná kompetencia označuje rozsiahly súbor dorozumievacích prostriedkov, pravidiel, zvyklostí a noriem ich používania (podľa Hoffmannová
[11: 41]. Komunikačná kompetencia uňho predstavuje potenciál, z ktorého vždy vyberáme
prostriedky, ktoré sú v súlade s charakterom situácie, ktoré považujeme za vhodné vzhľadom na náš cieľ a zámer, za vhodné vzhľadom na adresáta. Výsledkom tohto výberu je potom štýl nášho jazykového prejavu.
Súčasná teória hovorí o komunikačnej kompetencii ako o súbore viacerých komponentov. D. Slančová chápe komunikačnú kompetenciu ako “súbor vedomostí a skú-
seností indivídua, ktoré sa týkajú prostriedkov, pravidiel, noriem a zvyklostí komunikácie”
[25: 28].
Vedomosti a skúsenosti jedinca rozmenené na “drobné” ponúka nasledovná definícia:
“Komunikačná kompetencia je komplexný pojem zahŕňajúci vedomosti, zručnosti, postoje
a hodnoty človeka, ktoré sa týkajú princípov, noriem, pravidiel a prostriedkov diferencovaného komunikačného procesu” [20: 217].
Vychádzajúc zo základnej Chomského dichotómie kompetencia – performancia
môžeme dnes komunikačnú kompetenciu rozčleniť na nasledujúce súčasti:
1. jazyková subkompetencia (približuje sa k chápaniu jazykovej kompetencie J. Dolní-
ka, možno sem zaradiť štruktúrne lingvistické znalosti);
2. rečová subkompetencia (schopnosť recipovať a produkovať text, schopnosť kombinovať gramatické formy a významy slov na vytvorenie zmysluplného hovoreného alebo
písaného textu);
3. diskurzná subkompetencia (schopnosť tvoriť ucelený text so zreteľom na širšiu
kontextuálnosť, tvoriť koherentný a kohézny text);
4. strategická subkompetencia (schopnosť kompenzovať isté nedostatky v poznaní
jazyka a jeho rečovom využití prijateľnými formami vyjadrenia);
5. sociokultúrna subkompetencia (poznanie pravidiel a princípov verbálnej
komunikácie v danom sociálnom a kultúrnom kontexte) (porov. [23: 130–131]; [13: 120]).
Detailnejším pohľadom na vzťahy medzi jednotlivými prvkami schémy pokúsime sa
dospieť k ozrejmeniu definičného základu pojmu verbálna kreativita s oporou o ústredný
pojem komunikačná kompetencia. Pomôckou pri tomto odvážnom pokuse sú vyššie
spomínané Krupove [17] a Dolníkove [6, 4, 5] úvahy o jazykovej tvorivosti a jazykovej
inteligencii. Nadviažeme tiež na názory J. Dolníka o jazykovom sebavedomí [3], pretože si
myslíme, že ten používateľ jazyka, ktorý uvedomene využíva prvky tvorivosti v komuniká-
cii, mal by byť v jazyku sebavedomý (a, ako o tom hovoríme vyššie, aj jazykovooperačne K novým rozmerom vo vzťahoch medzi verbálnou kreativitou a komunikačnou kompetenciou … 309
a komunikačne inteligentný). Do úvahy berieme takisto početné definície tvorivosti vôbec,
ktoré zvyčajne unisono zdôrazňujú dve základné kritériá tvorivosti – novosť a hodnotu
2
(porov. [9: 34]; [22: 8]; [29: 189]).
3. K vzťahu verbálnej kreativity a komunikačnej kompetencie
3.1. Verbálna kreativita a jazyková subkompetencia
Azda najjednoznačnejšie zo všetkých nasledujúcich interakčných vymedzení odráža sa
vzťah medzi jazykovými znalosťami človeka a jeho kreatívnymi modifikáciami na jednej
alebo viacerých rovinách jazykového systému. Ako sme už spomínali vyššie, odvolávajúc
sa na V. Krupu [17], erudovaný používateľ jazyka môže tvorivo manipulovať s prvkami
jazykového systému (ako to robí napr. básnik, ktorý vytvorí nový výraz s poetickým, no
neodškriepiteľne i komunikačne funkčným zámerom, resp. básnik, ktorý sa pokúša
o poetickú kondenzáciu), alebo môže modifikovať a podľa potreby aktualizovať vzťahy
medzi prvkami systému (napr. na úrovni syntaxe), alebo tvorivo zasahuje viaceré roviny
systému (napr. ako Lewis Carroll v knihe Alica v krajine zázrakov). Zdá sa teda, že v tomto
bode bude verbálna kreativita najviac vlastná fundovaným používateľom jazyka s vysokou
úrovňou jazykovej inteligencie a tiež s tou úrovňou jazykového vedomia, ktorú J. Horecký
[12] pomenúva kreatívne jazykové vedomie.
Z pohľadu rovín jazyka sú súčasťou tejto podkategórie komunikačnej kompetencie
lexikálne, gramatické, sémantické, fonologické, ortografické a ortoepické znalosti. Z psycholingvistického hľadiska je štruktúra znalostí distribuovaná do piatich oblastí (porov. [11:
104–105]); s nami vymedzenou jazykovou subkompetenciou sa táto štruktúra znalostí stretá
práve v určení obsahu jazykových znalostí, pričom ostatné “typy” znalostí (vecné,
interakčné, strategické a iné) možno zaradiť postupne k ostatným zložkám komunikačnej
kompetencie.
3.2 Verbálna kreativita a rečová subkompetencia
Základom rečovej subkompetencie je schopnosť adekvátne recipovať a zmysluplne
produkovať text. Ako sa pre potreby definovania verbálnej kreativity ukazuje, v tomto
momente treba procesy recepcie a produkcie od seba oddeliť, aj keď je samozrejmé, že vo
verbálnej interakcii fungujú oba procesy vzájomne previazané.
Podľa I. Nebeskej [21: 39–40] produkcia reči (textu) začína motivovaným zámerom
produktora a pokračuje cez výber komunikačných prostriedkov až po ich vyjadrenie
zvukovou alebo grafickou formou. Recepcia reči (textu) sa začína senzorickým príjmom
akustického alebo optického signálu a končí sa interpretáciou recipovaných javov. Z uvedeného vyplýva, že verbálna kreativita bude mať bližšie k produkcii, teda k produkčným
komunikačným zručnostiam (hovoreniu a písaniu), pretože v základe tvorivosti ide o takú
schopnosť človeka, vďaka ktorej dokáže produkovať nové a hodnotné výtvory. Recepcia
textu, mohlo by sa zdať, stojí mimo nášho výkladu vzťahu medzi verbálnou kreativitou
a rečovou subkompetenciou. Domnievame sa však, že aj recepčné komunikačné zručnosti
človeka (počúvanie a čítanie) môžu vykazovať istú mieru tvorivosti. Je to pravdepodobne
v prípade dekódovania tvorivých inovácií, ktoré komunikačný partner vyprodukoval a ktoré
by recipient bez oplývania istou úrovňou verbálnej tvorivosti nedokázal dešifrovať.
Zhrnieme teda, že recepcia a produkcia ako súčasti komunikačnej kompetencie sa
môžu, aj keď v rôznej miere, spolupodieľať na verbálnej kreativite jedinca, pričom “rebríčkovo” vyššie postavenie bude mať produkcia.
_______________________
2
Z mnohých vyberáme nasledovnú definíciu: “Tvorivosť je aktivita, ktorá prináša dosiaľ neznáme a súčasne
spoločensky hodnotné výtvory” [22: 8].310 Martin KLIMOVIČ
3.3 Verbálna kreativita a diskurzná subkompetencia
Ak za východisko pri usúvzťažení diskurznej subkompetencie s verbálnou kreativitou
vezmeme schopnosť človeka tvoriť ucelený text rešpektujúci objektívne komunikačné
činitele i subjektívne faktory, ktoré chce autor v texte verbalizovať, potrebujeme širšie
ukotvenie textu, resp. diskurzu.
Výrazný interdisciplinárny charakter vednej oblasti, ktorej predmetom záujmu je práve
diskurz – analýza diskurzu (v angl. Discourse Analysis)
3
– posúva naše úvahy ďalej.
V rámci diskurznej subkompetencie môžeme potom hovoriť aj o subkompetencii textovej
i funkčnej a vypomôcť si budeme musieť elementárnymi poznatkami z textovej lingvistiky a
pragmalingvistiky.
Predpokladom možného kreatívneho manipulovania s rozličnými textovými modelmi sú
predovšetkým znalosti o fungovaní týchto textových modelov v komunikačnom procese.
R. De Beaugrande [1] stanovil 7 kritérií textovosti, podľa ktorých možno relatívne
spoľahlivo odhaľovať individuálne tvorivé prejavy v textovej produkcii. Znova
pripomíname, že miera kreativity závisí jednak od potencialít autora textu, jednak od
potencialít, ktoré sú implicitne dané jednotlivými kritériami textovosti. Ide o kritériá:
a) jazykového charakteru – koherencia, kohézia,
b) psychologického charakteru – intencionálnosť, prijateľnosť,
c) sociálneho charakteru – situačnosť, intertextovosť,
d) komunikačného charakteru – informatívnosť ([2: 30], [26: 96–97]).
Jazykové kritériá textovosti (koherencia a kohézia) ako pojmová (obsahová) spojitosť
a sekvenčná (gramatická) nadväznosť sa vo svojej podstate približujú jazykovej
subkompetencii, pretože iba poznaním logických princípov výstavby menších textových
jednotiek (ako napr. výpoveď) možno dospieť ku kompozičnej vyváženosti celého textu.
Preto je spojenie verbálnej kreativity so schopnosťou tvoriť koherentný a kohézny text
v intenciách Krupovho porušovania jazykových konvencií na úrovni vzťahov (štruktúry)
medzi prvkami textu skôr sférou pre spisovateľské a podobné inovácie (samozrejme so
zachovaním komunikovateľnosti produktu).
Prestupovanie konvencií a zároveň rešpektovanie psychologických kritérií textovosti
nás privádza k zmienke o teórii rečových aktov J. R. Searla [24], teda k zmienke o ilokučnej
štruktúre textu, jeho intencionalite. Tvorivý používateľ jazyka si totiž z jazykových
prostriedkov môže variabilne a s ohľadom na vlastnú skúsenosť vyberať viaceré varianty
vyslovovania zámeru v komunikačnom akte. J. R. Searle [24: 41] uvádza početný zoznam
slovies označujúcich ilokučné akty: vyjadrovať, opisovať, tvrdiť, varovať, podotknúť,
okomentovať, prikazovať, požadovať a i.. Ďalší princíp, ktorý aj pri pokusoch o tvorivé
aktualizovanie textu treba akceptovať, je prijateľnosť. Text treba tvoriť tak, aby recipient
nemal problémy s jeho porozumením. Podľa D. Slančovej to znamená rešpektovať
základné princípy vyplývajúce zo zákonitostí textovej výstavby, a to princíp postupnosti,
prehľadnosti a ekonómie [25: 80–95]. Verbálna kreativita tu bude znamenať nové
a z pohľadu adresáta textu dekódovateľné modifikovanie referenčnej skutočnosti v texte.
Z kritérií sociálneho charakteru sa situačnosť i intertextovosť dajú chápať ako priami
účastníci flexibilného a originálneho verbálneho riešenia komunikačnej situácie, pričom
_______________________
3
Teória rečových aktov, pragmatika, interakčná sociolingvistika, etnografia komunikácie, konverzačná analýza
a ďalšie odbory sa analýzou diskurzu zaoberajú zo svojho uhla. Jedna z možných definícií hovorí o predmete analýzy
diskurzu ako o hľadaní vzťahu medzi formou a funkciou vo verbálnej komunikácii [10: 115]. Diskurz je tiež
definovaný ako “integrovaný celek textu a kontextu”, ako spojenie “jazykové realizace interakce a jejího kontextového
přesahu” [11: 8].K novým rozmerom vo vzťahoch medzi verbálnou kreativitou a komunikačnou kompetenciou … 311
situačnosť ako súvislosť textu so situáciou (porov. [26: 118]) možno zaradiť k vonkajším
činiteľom ovplyvňujúcim kvalitu produkovaného textu a intertextovosť ako vzťah medzi
daným textom a relevantnými textami z predošlej skúsenosti (porov. [1], [2: 307], podľa [2:
307]) ako vnútorný predpoklad tvorivého zásahu
4
.
Pole verbálnej tvorivosti je naširoko otvorené v kritériu informatívnosti. Novosť tu ako
znak tvorivého produktu vytvárajú variabilné kombinácie obsahov, ktoré chce produktor
textom predložiť svojmu adresátovi
5
.
Pri vymedzovaní vzťahu medzi verbálnou kreativitou a diskurznou subkompetenciou
máme ešte naporúdzi princípy efektívnej verbálnej komunikácie (tzv. konverzačné
maximá), ktoré vypracoval G. N. Leech [18] na základe predchádzajúcich prác H. P. Gricea
[7] (podľa [25: 68–69]). Z hľadiska rešpektovania povahy diskurzu a vhodnej miery
tvorivej aktualizácie textu treba akcentovať najmä princíp kooperácie so zásadami kvality,
kvantity, vzťahu a spôsobu. Schopnosťou rešpektovať tieto (a iné) pravidlá efektívnej
verbálnej komunikácie sa napĺňa obsah pojmu pragmatická subkompetencia, ktorá podľa
nás takisto hrá významnú úlohu popri textovej subkompetencii.
3.4 Verbálna kreativita a strategická subkompetencia
Výrazné zastúpenie podľa nášho názoru bude mať verbálna tvorivosť v strategickej
subkompetencii používateľa jazyka. Ide totiž o schopnosť kompenzovať isté nedostatky
v poznaní jazyka, jeho pravidiel, štruktúry, princípov a tiež nedostatky v používaní jazyka.
Zároveň by však táto kompenzácia nemala ohroziť celkový zámer produktora. Z uvedeného
je tak zrejmé, že obmedzený komunikačný aparát paradoxne podporuje aktivizáciu tých
mentálnych procesov, ktoré sú zodpovedné za vytváranie zmysluplných textových celkov
(od menších po celé texty) pomocou kombinácie z existujúcich jednotiek jazyka.
Zaujímavým dôkazom o existencii vzťahu medzi verbálnou kreativitou a strategickou
subkompetenciou sú detské okazionalizmy. Medzery v kognitívnej mape okolitého sveta
totiž dieťa vypĺňa originálnymi riešeniami (pozri [17: 122].
Ľ. Liptáková tomuto detskému tvoreniu nekonvenčných lexikálnych jednotiek
prisudzuje primárne poznávací charakter [19: 25]. So zámerom pomenovať jav objektívnej
reality v disproporcii s momentálnym kognitívnym vývinom vzniká nový tvar slova, výraz
modifikujúci samotnú substanciu, no napriek tomu so zreteľnou komunikatívnosťou. Táto
kompenzácia neexistujúcej lexikálnej jednotky vlastnou formou vyjadrenia je skutočným
odrazom vzťahu strategickej subkompetencie a verbálnej kreativity.
V tejto chvíli sa viac ako inde žiada dodať, že aj keď teoreticky oddeľujeme od seba
jednotlivé subkompetencie, v reálnom komunikačnom procese tieto schopnosti koexistujú
a kooperujú v závislosti od typu komunikačnej situácie a požiadaviek na produktora
výpovede. Napr. okazionalizmy sú tvorivé tak z pohľadu strategickej subkompetencie, ako
aj jazykovej subkompetencie, a keďže sú výsledkom reálnej rečovej činnosti, nemožno
z výpočtu vynechať ani rečovú subkompetenciu.
3.5 Verbálna kreativita a sociokultúrna subkompetencia
Sociokultúrny rámec komunikačnej kompetencie zahŕňa také znalosti, ako sú sociálne a komunikačné normy danej spoločnosti podmieňujúce úspešný priebeh komunikácie,
konvencionalizované zásady vzájomnej verbálnej interakcie členov jazykového spolo-
čenstva (porov. [6: 124]). No zaradiť sem treba aj zručnosť aplikovať dané znalosti adekvátnym spôsobom, teda poznať stratégie komunikácie s ohľadom na príslušnú societu,
_______________________
4
Podľa nás je možné, že napr. príležitostné metafory vznikajú práve na tomto princípe korelácie medzi situáciou
a predošlou jazykovou skúsenosťou autora textu.
5
Aj bežný používateľ jazyka dokáže kritérium textovosti informatívnosť rešpektovať, a pritom ponúknuť nové
riešenie (príkladom takejto verbálnej kreativity môžu byť trebárs “vlastnoručne vyrábané” svadobné oznámenia).312 Martin KLIMOVIČ
v ktorej sa konkrétna komunikačná udalosť odohráva, a tiež zdvorilostné princípy verbálnej komunikácie [25: 75–79].
“Vklinenie sa” do príslušného jazykového spoločenstva teda vyžaduje významné
zapojenie Dolníkovho [5] procesu akomodačno-asimilačnej proporcionalizácie s cieľom
tvorivo sa “zmocniť” konkrétnej komunikačnej situácie.
4 Zhrnutie
Sumarizovaním prezentovaných stanovísk dostávame sa ku kardinálnej otázke tohto
príspevku, k otázke, čo je verbálna kreativita. V tejto chvíli sa pokúsime o vlastnú definíciu
verbálnej kreativity, pričom si uvedomujeme riziko prílišného zjednodušenia celej
problematiky. Verbálna kreativita je schopnosť jedinca na základe dosiahnutej úrovne
komunikačnej kompetencie realizovať také prejavy rečového správania, ktoré majú
znaky novosti, pôvodnosti a hodnoty pre komunikačný proces na rôznych úrovniach.
Z pohľadu jednotlivých subkompetencií komunikačnej kompetencie, ktoré sme
predstavili vyššie, môže ísť o nové a hodnotné prejavy pre samotného jedinca alebo pre celé
jazykové spoločenstvo, môže ísť o vytváranie nových prvkov v jazykovom inventári (napr.
okazionalizmov) až po tvorbu nových a hodnotných vzťahov medzi prvkami v celých
textoch. Od rešpektovania komunikačných noriem sa môže tvorivý používateľ jazyka dostať
až k adekvátnemu porušovaniu týchto konvencií atď.
Na záver ešte chceme zdôrazniť, že kreativizovať verbálne správanie jedinca (v našom
výskumnom probléme dieťaťa v mladšom školskom veku) znamená uvedomovať si mieru,
do ktorej je kreativizácia reči možná a únosná. Nie je totiž možné transformovať všetky
komunikačné prejavy do tvorivých; v reči človeka totiž práve “netvorivé” pasáže vytvárajú
kontext pre vyniknutie tvorivých častí textu.
______________________
1. Beaugrande de R. Text, discourse and process (Toward a multidisciplinary science of texts).
Norwood: ABLEX, 1980.
2. Daneš F. Pokus o integrované multidisciplinární pojetí textové lingvistiky // Slovo
a slovesnost. 1981. Roč. 42. Č. 4. S. 306–314.
3. Dolník J. Jazykové sebavedomie // Slovenská reč. 2003. Roč. 68. Č. 5. S. 257–270.
4. Dolník J. Jazykový systém ako kognitívna realita // Jazyk a kognícia. Ed. Rybár J. –
Kvasnička V. – Farkaš I. Bratislava: Kalligram, 2005. S. 39–83.
5. Dolník J. Jazyková inteligencia ako predpoklad jazykovej tvorivosti // Jazyk a komunikácia
v súvislostiach II. Ed. Orgoňová O. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007. S. 30–36.
6. Dolník J. – Bajzíková E. Textová lingvistika. Bratislava: Stimul, 1998.
7. Grice H. P. Logic and Conversation // Syntax and Semantics 3. Speech Acts. Eds. P. Cole –
J. Morgan. New York: Academic Press, 1975. S. 41–58.
8. Hanulová J. Tvorivosť skrytá v jazyku // Kusá D. a kol: Zjavná a skrytá tvorivosť. Bratislava:
Ústav experimentálnej psychológie SAV, 2006. S. 48–67.
9. Hlavsa J. – Jurčová M. Psychologické metódy zisťovania tvorivosti. Bratislava:
Psychodiagnostické a didaktické testy, 1978.
10. Hoffmannová J. Analýza diskurzu (ve světle nových publikací) // Slovo a slovesnost. 1996.
Roč. 57. Č. 2. S. 109–115.
11. Hoffmannová J. Stylistika a … Praha: Trizonia, 1997.
12. Horecký J. Jazykové vedomie // Človek a jeho jazyk. 2. Jazyk ako pamäť kultúry. Ed.
S. Ondrejovič. Bratislava: Veda, 2001. S. 109–116.
13. Hrdlička M. Komunikační metoda a komunikativnost// Český jazyk a literatura. 2004/2005.
Roč. 55. Č. 3. S. 118–125.K novým rozmerom vo vzťahoch medzi verbálnou kreativitou a komunikačnou kompetenciou … 313
14. Hymes D. On communicative competence // J. B. Pride – J. Holmes (eds.): Sociolinguistics.
Penguin, Harmondsworth, 1972. S. 269–293.
15. Chomsky N. Syntaktické struktury. Praha: Academia, 1966.
16. Chomsky N. Jazyk a zodpovednosť. Bratislava: Archa, 1995.
17. Krupa V. Jazyk – neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1991.
18. Leech G. Principles of Pragmatics. Longman Linguistic Library, 1990.
19. Liptáková Ľ. Okazionalizmy v hovorenej slovenčine. Prešov: Náuka, 2000.
20. Liptáková Ľ. K typologizácii metód vyučovania materinského jazyka // Slovo o slove. Zborník
Katedry komunikačnej a literárnej výchovy PF PU. 13. Prešov: PF PU, 2007. S. 216–228.
21. Nebeská I. Úvod do psycholingvistiky. Praha: H&H, 1992.
22. Pietrasiński Z. Tvorivé myslenie. Bratislava: Obzor, 1972.
23. Rejmánková L. K otázce komunikativní kompetence // Češtinář. Zpravodaj Ústavu českého
jazyka a literatury Univerzity Hradec Králové. 2000/2001. Roč. 11. Č. 5. S. 129–136.
24. Searle J. R. Rečové akt. Bratislava: Kalligram, 2007.
25. Slančová D. Praktická štylistika. Prešov: Slovacontact, 1996.
26. Slančová D. Základy praktickej rétoriky. Prešov: Náuka, 2001.
27. Vygotskij L. S. Myšlení a řeč. Praha: SPN, 1970.
28. Vygotskij L. S. Psychologie myšlení a řeči. Praha: Portál, 2004.
29. Zelina M. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: IRIS, 1996.
ON THE NEW DIMENSIONS IN RELATIONS
BETWEEN VERBAL CREATIVITY
AND COMMUNICATIVE COMPETENCE OF CHILDREN
Martin KLIMOVIСH
Preshov University in Preshov,
Faculty of Education,
Department of Communication and Literary Education,
17. novembra st., 1, 08116 Preshov, Slovak Republic
tel. (0042 121) 747 05 31, e-mail: klimovic@unipo.sk
The exposition of the key words of this paper (communicative competence and
verbal creativity) is stated on the reference between thinking and speech. The level of
verbal creativity shows on the quality of communicative competence of human. This
relation is described in three parts; the first part presents the ways of different comprehensions of the term creative language/speech. In the second part the main discussion
about communicative competence reflects Chomsky’s determining of competence and
performance. The last part tries to find some connections between verbal creativity and
five parts of completely communicative competence: language sub competence, speech
sub competence, discourse sub competence, strategic sub competence and socio-culture
sub competence.
Key words: language, speech, verbal creativity, communicative competence, children.
Стаття надійшла до редколегії: 15.10.2008
Прийнята до друку: 25.12.2008314 Martin KLIMOVIČ
К НОВЫМ ИЗМЕРЕНИЯМ В СВЯЗЯХ
МЕЖДУ ВЕРБАЛЬНОЙ КРЕАТИВНОСТЬЮ
И КОММУНИКАТИВНОЙ КОМПЕТЕНЦИЕЙ РЕБЕНКА
Мартин КЛИМОВИЧ
Пряшевский университет в Пряшеве,
педагогический факультет,
кафедра коммуникативного и литературного образования,
ул. 17 ноября, 1, 08001 Пряшев, Словакия,
тел.(0042 121) 747 05 31, e-mail: klimovic@unipo.sk
Объяснение ключевых слов данной статьи (коммуникативная компетенция и
вербальная креативность) основывается на взаимосвязи языка и мышления. Уровень
вербальной креативности указывает на качество коммуникативной компетенции
человека. Эта детерминистическая связь между понятиями в статье анализируется в
трех частях. В первой части речь идет о различных интерпретациях понятий “твор-
ческий язык”, “творческая речь”. Во второй части автор опирается на выделенные
Н. Хомским понятия языковой компетенции и генерации языковых конструкций
(performance). В последней части работы сделаны теоретические выводы и показана
связь между вербальной креативностью и пятью субкомпетенциями в рамках комму-
никативной компетенции, понимаемой комплексно (языковая, речевая, дискурсив-
ная, стратегическая, социокультурная компетенция).
Ключевые слова: язык, речь, вербальная креативность, коммуникативная компе-
тенция, ребенок.
Стаття надійшла до редколегії: 01.12.2008
Прийнята до друку: 26.12.2008

Літературне місто - Онлайн-бібліотека української літератури. Освітній онлайн-ресурс.